Johannes Kepler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Kepler
Johannes Kepler
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik

Narodenie 27. december 1571
Weil der Stadt, Nemecko
Úmrtie 15. november 1630 (58 rokov)
Regensburg, Nemecko

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhovýchode Nemecka.

Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského. Johannes bol ich prvorodené dieťa.

Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu.

1601 Kepler zaujal po smrti Tycha Brahe pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil eliptickú dráhu planéty Mars.

1612 Kepler opúšťa Prahu a odchádza do Linzu. Jeho žena a dvaja synovia umierajú. Znova sa žení, ale prenasledujú ho osobné a finančné problémy. Zomierajú mu dve malé dcéry. Vracia sa do Württemburgu.

Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu.

Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.

Keplerove zákony[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Keplerove zákony

Tri základné zákony pohybu nebeských telies:

  1. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
  2. Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
  3. Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis dalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.

Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.

Jednotlivé diela (po latinsky):

  • Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
  • Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
  • De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
  • Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
  • Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
  • Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
  • Harmonices Mundi (doslova Harmonika sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
  • Tabulae Rudolphinae (1627)
  • Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]