Johannes Kepler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Kepler
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
Narodenie 27. december 1571
Weil der Stadt, Nemecko
Úmrtie 15. november 1630 (58 rokov)
Regensburg, Nemecko
Podpis Johannes Kepler, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Johannes Kepler
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Johannes Kepler

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhozápade Nemecka.

Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského. Johannes bol ich prvorodené dieťa.

Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu.

1601 Kepler zaujal po smrti Tycha Brahe pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil eliptickú dráhu planéty Mars.

1612 Kepler opúšťa Prahu a odchádza do Linzu. Jeho žena a dvaja synovia umierajú. Znova sa žení, ale prenasledujú ho osobné a finančné problémy. Zomierajú mu dve malé dcéry. Vracia sa do Württemburgu.

Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu.

Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.

Keplerove zákony[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Keplerove zákony

Tri základné zákony pohybu nebeských telies:

  1. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
  2. Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
  3. Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.

Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.

Jednotlivé diela (po latinsky):

  • Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
  • Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
  • De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
  • Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
  • Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
  • Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
  • Harmonices Mundi (doslova Harmónia sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
  • Tabulae Rudolphinae (1627)
  • Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]