John Clarke

| John Clarke | |
| britský fyzik a profesor | |
| | |
| Narodenie | 10. február 1942 (84 rokov) Cambridge, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Alma mater | University of Cambridge |
| Odkazy | |
| Commons | |
John Clarke (* 10. február 1942, Cambridge, Spojené kráľovstvo)[1][2] je britský fyzik a emeritný profesor na University of California, Berkeley.[3]
V roku 2025 získal spolu s Johnom M. Martinisom a Michelom Devoretom Nobelovu cenu za fyziku za „objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantovánia energie v elektrickom obvode“.[4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa Cambridgi, kde absolvoval základnú a strednú školu.[5] Navštevoval University of Cambridge, kde v roku 1964 získal titul Bachelor of Arts v obore fyzika a o štyri roky neskôr titul Master of Arts a Ph.D. vo fyzike.[3] Počas svojej doktorandskej práce vyvinul veľmi citlivý voltmeter.[6] Niekoľkokrát vyhlásil, že jeho prácu ovplyvnil Brian David Josephson, ktorý v roku 1962 predpovedal Josephsonov jav.[7][8]
Po dokončení doktorátu získal postdoktorandské výskumné miesto na University of California v Berkeley a následne pracoval na univerzite ako odborný asistent (1969), docent (1971) a profesor fyziky (1973 až 2010).[9]
Výskum
[upraviť | upraviť zdroj]Svoj výskum zameriava na supravodivosť a supravodivú elektroniku, najmä na vývoj a aplikáciu supravodivých kvantových interferenčných zariadení (SQUID), čo sú ultracitlivé detektory magnetického toku.[10][11][12]
V roku1985 spolu so svojim študentom Johnom M. Martinisom a vtedajším postdoktoranským výskumníkom Michelom Devoretom demonštroval kvantové správanie Josephsonovho prechodu.[13] Tato práca sa neskôr stala základom pre supravodivé kvantové výpočty.[13]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1970 získal Štipendium Alfreda P. Sloana[14] a v roku 1977 Guggenheimovo štipendium.[15] V roku 1986 bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti.[16] V roce 1998 mu bola udelená Joseph F. Keithley Award za pokroky v metrológii,[17] v roku 1999 Comstock Prize in Physics[18] a v roku 2004 Hughesova medaila[16] a Olli V. Lounasmaa Memorial Prize.[19] V máji 2012 bol zvolený zahraničným členom United States National Academy of Sciences[20] a v roku 2017 do American Philosophical Society.[21]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ John Clarke [online]. Nobelova cena, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ John Clarke [online]. AIP, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online. Archivované 2025-11-03 z originálu.
- 1 2 John Clarke [online]. University of California, Berkeley, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ LABANC, Jiří. „Lidé se kvantové mechaniky bojí. Zbytečně.“ Nobelovu cenu za fyziku přibližuje český vědec. Deník N, 2025-10-08. Dostupné online [cit. 2025-10-09].
- ↑ Cambridge Celebrates Its 126th Nobel Laureate as Alumnus John Clarke Wins 2025 Physics Prize. Times Now, 2025-10-07. Dostupné online [cit. 2025-10-09].
- ↑ John Clarke wins Nobel Prize 2025 [online]. Cambridgeská univerzita, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ 100 years of superconductivity. Ed. Horst Rogalla, Pieter H. Kes. Boca Raton : CRC Press/Taylor & Francis Group. 830 s. ISBN 978-1-4398-4948-4.
- ↑ First reactions. Telephone interview with John Clarke, October 2025 [online]. Nobelova cena, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Professor John Clarke [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Professor John Clarke FRS [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ FORD; SAUNDERS, G. A.. The Rise of the Superconductors. [s.l.] : CRC Press. Dostupné online. ISBN 978-0-203-64631-1. Kapitola 9. Electron applications of high temperature super conductors, s. 169.
- ↑ LAKHANI, Nikhil. Solid-State Physics: Core Principles. [s.l.] : Educohack Press. ISBN 978-93-6152-073-0. S. 138.
- 1 2 HASSINGER, Sebastian. The new quantum era. 1.. vyd. Sebastopol, CA : O'Reilly Media, Inc. 1 s. ISBN 978-1-0981-4938-3.
- ↑ Sloan Research Fellows [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ John Clarke [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- 1 2 Professor John Clarke FRS [online]. Kráľovská spoločnosť, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Stories for April 22, 1998 [online]. Berkeleyan, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Comstock Prize in Physics [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online. Archivované 2010-12-29 z originálu.
- ↑ Olli V. Lounasmaa Memorial Prize [online]. [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
- ↑ National Academy of Sciences Members and Foreign Associates Elected [online]. United States National Academy of Sciences, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online. Archivované 2012-05-04 z originálu.
- ↑ American Philosophical Society: Newly Elected - April 2017 [online]. American Philosophical Society, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Clarke
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Clarke (fyzik) na českej Wikipédii.
- Narodenia 10. februára
- Narodenia v 1942
- Osobnosti z Cambridgea (Cambridgeshire)
- Britskí fyzici
- Nositelia Nobelovej ceny za fyziku
- Britskí nositelia Nobelovej ceny
- Univerzitní profesori USA
- Členovia Kráľovskej spoločnosti
- Členovia United States National Academy of Sciences
- Členovia American Academy of Arts and Sciences
- Členovia American Philosophical Society
- Vyučujúci na University of California
- Absolventi University of Cambridge