John Howard

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Howard
austrálsky politik, predseda vlády
austrálsky politik, predseda vlády
Narodenie 26. júl 1939 (76 rokov)
Sydney, Austrália (štát)
Podpis John Howard, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons John Howard

John Winston Howard (* 26. júl 1939, Sydney) je austrálsky politik a bývalý dlhoročný predseda vlády Austrálie.

V rokoch 1977-1983 bol ministrom financií a v rokoch 1985-1989 bol predsedom Liberálnej strany. Za predsedu strany bol opäť zvolený v roku 1995 a 2. marca 1996 porazil vo voľbách Paula Keatinga, dovtedajšieho premiéra z Labouristickej strany. Howardov kabinet bol znovuzvolený v rokoch 1998, 2001 a 2004, čo je najúspešnejší volebný výsledok od dôb sira Roberta Menziesa. Po víťazstve v roku 2004 Howard kontroloval až do novembra 2007 obe komory austrálskeho parlamentu. V novembri 2007 po prehratých parlamentných voľbách ho na čele vlády nahradil Kevin Rudd.

Životopis a politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Howard vyrástol v Sydney. Prostredné meno dostal po britskom štátnikovi Winstonovi Churchillovi. Howardov otec a dedo obaja bojovali v prvej svetovej vojne. Na predmestí Sydney Howardovci vlastnili benzínovú pumpu, kde John ako chlapec pracoval. Vyštudoval právo na University of Sydney. V roku 1957 sa stal členom Liberálnej strany.

Howard žil v rodičovskom dome až do roku 1971, keď sa oženil s Janette Parkerovou, s ktorou má tri deti.

Po univerzite niekoľko rokov pracoval v advokácii, až kým bol v roku 1974 zvolený do austrálskeho parlamentu. Od decembra 1975 bol v kabinete Malcolma Frasera ministrom obchodu a od decembra 1977 bol ministrom financií. V apríli 1982 sa stal podpredsedom strany.

Howard ako minister financií bol neoliberál a racionalista. Presadzoval zníženie daní pre občanov i podniky, zníženie výdajov štátneho rozpočtu, zrušenie centralizovaných dohôd o mzdách, zrušenie povinného členstva v odboroch, privatizáciu štátom vlastnených podnikov.

Od roku 1983, keď sa predsedom vlády stal Bob Hawke, bol Howard s liberálmi v opozícii. Až v roku 1996 sa mu podarilo doviesť Liberálnu stranu k víťazstvu v parlamentných voľbách. V tom čase mal 56 rokov. Po nástupe k vláde Howard radikálne zoškrtal štátne výdaje, a mimo iného zaviedol aj systém „práca za podporu“, ktorý vyžadoval, aby si žiadatelia časť podpory v nezamestnanosti odpracovali. Počas prvého funkčného obdobia dosahovala austrálska ekonomika nebývalú konjunktúru a štátny rozpočet sa končil vysokým prebytkom.

V roku 1996 Martin Bryant v Port Arthur v Tasmánii zastrelil 35 ľudí. Howardovou odpoveďou na masakru bol úplný zákaz držania poloautomatických zbraní a odkúpenie týchto zbraní od ich majiteľov vládou.

Howard vyhral nasledujúce voľby v roku 1998 a počas druhého funkčného obdobia sa zasadil o stabilizáciu situácie vo Východnom Timore, ktorého obyvatelia sa v referende rozhodli pre nezávislosť od Indonézie. Počas druhého volebného obdobia tiež zásadne zmenil daňový systém, keď zaviedol daň za tovary a služby (goods and services tax - GST), ekvivalent dane z pridanej hodnoty.

Vo volebnej kampani v novembri 2001 dominovali otázky bezpečnosti krajiny, keďže bolo krátko po útokoch z 11. septembra v Spojených štátoch. Howard opäť voľby vyhral, zasadiac sa o sprísnenú legislatívu ochrany hraníc a zložitejšie podmienky udeľovania víz pre utečencov. V októbri 2002 pri sérii výbuchov na indonézskom ostrove Bali, tradičnej dovolenkovej destinácii Austrálčanov, zomrelo 202 ľudí, z toho 88 z Austrálie. Po tomto nešťastí Howard ešte zosilnil dôraz vlády na národnú bezpečnosť.

V roku 2003 Howard rozhodol o vyslaní austrálskych vojakov do Iraku, čo bolo rozhodnutie, ktoré do značnej miery polarizovalo austrálsku spoločnosť. Proti Howardovi a vojne v Iraku sa konali masové demonštrácie, najväčšie od skončenia Vietnamskej vojny.

Nasledujúce voľby z októbra 2004 Howard opäť vyhral, aj najmä podpore z radov zvyčajných voličov labouristov, po tom, čo sľúbil zvýšenie výdajov na zdravotníctvo, školstvo, rodinné prídavky a podporu malých podnikov, čo bola tradičná doména ľavičiarskej rétoriky. Voľby však Howardovi priniesli nielen víťazstvo v dolnej komore parlamentu, ale po prvý raz od roku 1977 získala vládnuca strana i kontrolu nad senátom. To umožnilo Howardovi prijať niekoľko zákonov, ktoré boli dovtedy v Senáte nepriechodné - najmä privatizáciu nadpolovičného podielu v telekomunikačnej spoločnosti Telstra (bývalý Telecom Australia), reformu zákonníka práce a reformu študijných odborov (zrušenie povinného členstva a teda aj poplatkov).

Howard odišiel z aktívnej politiky po prehraných voľbách v novembri 2007, keď za porážku Liberálnej strany labouristami prevzal plnú politickú zodpovednosť. Na čele austrálskej vlády ho vystriedal Kevin Rudd.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy (v angličtine)[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia vlád Austrálie Flag of Australia.svg
Barton | Deakin | Watson | Reid | Fisher | Cook | Hughes | Bruce | Scullin | Lyons | Page | Menzies | Fadden | Curtin | Forde | Chifley | Holt | McEwen | Gorton | McMahon | Whitlam | Fraser | Hawke | Keating | Howard | Rudd | Gillardová