Josef Konrad
| Josef Konrad | |
| slovenský architekt | |
| Narodenie | 10. august 1899 Svätý Kríž nad Hronom, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. september 1974 (75 rokov) Kingston upon Hull, Spojené kráľovstvo |
Josef Konrad (* 10. august 1899, Svätý Kríž nad Hronom, Slovensko – † 15. september 1974, Kingston upon Hull, Spojené kráľovstvo) bol slovenský architekt. Architektúru študoval na VUT v Brne, kde v roku 1924 absolvoval s titulom inžinier architekt. V rokoch 1924 - 1928 praxoval ako mladý architekt vo Francúzsku. Po svojom návrate si otvoril architektonickú kanceláriu v Bratislave, kde tvoril až do roku 1939. Potom pôsobil v Spojenom kráľovstve, pravdepodobne ako profesor na priemyselnej škole v Kingston upon Hull.
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Architekt Josef Konrad nebol typom odvážneho experimentátora, či priekopníka. Produkoval solídnu architektúru na vysokej estetickej úrovni v intenciách Loosovho „menej je viac". Idey bauhausovského funkcionalizmu, aplikoval dôsledne a s neustálym ohľadom na trvalé hodnoty architektúry. Konradova tvorba je vyrovnaná bez tradicionalistických medziobdobí rondokubizmu, či dekorativizmu ako u Šilingera a Balána. Formálne sa Konrad približuje k neskorým prácam Adolfa Loosa, ale aj puristickému výrazu sociálnej výstavby Jacobusa J. P. Ouda, či Ernsta Maya.
Jeho architektúra korešponduje najviac spomedzi slovenských realizácií s nemeckou obytnou architektúrou tohto typu na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Toto definovanie jeho architektúry asi najlepšie vystihuje charakter Konradovej tvorby, z ktorej cítiť uvedomelú snahu o spojenie nových konštrukčných, technických ale aj štýlových poznatkov s vlastnou konzervatívnou predstavou o dobrej solídnej architektúre. Pre Konradovu tvorbu je charakteristický pokojný elegantný výraz, s dôrazom na hladkú plochu fasády. Do nej sú, akoby vykrajované jednoduché okenné otvory, čo potláča tektonické pôsobenie objektu. Biela a jemné pastelové farby, biely lesklý kov, pásové okno, ako aj zdôraznenie horizontálnych línií, štýlovo určuje túto architektúru k puristickému funkcionalizmu, avšak bez príslovečnej funkcionalistickej vzdušnosti. Tá je však na Slovensku všeobecne ojedinelá. Pokiaľ to stavebné náklady dovoľovali, Konrad rád používal drahé ušľachtilé materiály, najmä mramor. V duchu už spomínaného snaženia však využíva aj nové materiály, ako guma, marboit, opaxit a podobne, ale aj progresívne technické vybavenie, ako klimatizáciu, likvidáciu odpadkov a ústredné vykurovanie. Medzi najznámejšie stavby architekta Josefa Konrada patrí najmä stavba Nemeckého veslárskeho klubu v Bratislave.
Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]
- Výstava bratislavských architektov SIA, Praha 1929
- Medzinárodný zväz pre bývanie, Praha 1935
Realizácie a projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Nemecký veslársky klub – Bratislava, Viedenská cesta 22, 1930 – 31
- Mestská vila – Žilina, 1928
- Nájomný bytový dom – Bratislava, Konventná 17, 1930
- Obytný a obchodný dom – Bratislava, Obchodná 10, 1932 – 34
- Grémium bratislavského obchodníctva – Bratislava, Gorkého 11, 1931 – 33
- Nájomný dom magnezitového priemyslu – Bratislava, Gajova 9, 1937 – 38
- Rodinný dom – Bratislava, Bradlianska 11, 1937
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
- MATÚŠ, Dulla. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 8080463662.
- Kusý M. : Architektúra na Slovensku 1918-45. Vyd. SFVU, 1971
- Moravčíková H. :Architekt Josef Konrad. Projekt 37 č.6/7, 1995
- Foltyn, L. :Slovenská a Česká avantgarda 1918-1939. Vyd. Spolku architektov Slovenska, 1993