Josef Mysliveček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Josef Mysliveček
český hudobný skladateľ
Josef Mysliveček
Narodenie9. marca 1737
Praha, Česko
Úmrtie4. február 1781 (43 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Josef Mysliveček

Josef Mysliveček, po taliansky Giuseppe Venatorini (* 9. marec 1737, Praha – † 4. február 1781, Rím) bol český hudobný skladateľ obdobia neskorého baroka a klasicizmu. Bol nazývaný „Božským Čechom“ (Il divino Boemo). Zložil takmer 30 opier, 10 oratórií, rad symfónií, koncertov a množstvo komornej a chrámovej hudby. Veľa diel sa nezachovalo alebo ešte neboli objavené.

Život[upraviť | upraviť kód]

Josef Mysliveček bol synom bohatého pražského mešťana a mlynára, ktorý hospodáril v Dubovom mlyne v Šáreckom údolí pri Prahe a bol tiež dedičným nájomcom mlyna na Novotného lávke v Prahe na Novom Meste (od roku 1936 je v dome Smetanovo múzeum). Josef sa narodil ako jednovaječné dvojča s bratom Jáchymom, pravdepodobne v Sovových mlynoch na Kampe. Obaja bratia absolvovali trivium na staromestskej škole u dominikánov u sv. Jiljí a od roku 1747 Akademické gymnázium u jezuitov v Klementine, kde tiež od roku 1753 mali pokračovať v štúdiu filozofie a literatúry na univerzite, Josef ale školu pred dokončením opustil. V rokoch 1753 – 1756 sa obaja bratia vyučili u Václava Kliku mlynárskemu remeslu, roku 1758 boli prijatí do cechu ako tovariši, roku 1761 boli vyhlásení majstrami.

Josef okrem toho študoval v Prahe hru na husle u virtuóza Františka Bendu a hudobnú kompozíciu u Františka Josefa Habermanna. Na organ ho učil Týnský organista Franz Josef Seeger. Už ako dvanásťročný platil za dobrého huslistu. Ako skladateľ a komorný hudobník nastúpil do služieb grófa Vincenca Valdštejna, pre ktorého anonymne zložil 6 skladieb z cyklu Mesiace (Január až Jún). Ďalej písal kantáty pre opáta kláštora cisterciánov v Oseku Kajetána Březinu a pre kláštor benediktínov v Břevnove. Trpel však provincionalizmom českých krajín a chcel získať nezávislosť a skúsenosti v cudzine. Břevnovský opát Fridrich Grundtmann mu preto zaplatil cestu do Talianska, kam Mysliveček natrvalo odišiel roku 1763.

Sprvu sa živil ako huslista a študoval hudbu u organistu a skladateľa Giovanniho Battistu Pescettiho (1704 – 1766) v Benátkach. Ako skladateľ sa presadil svojou prvou (ale nezachovanou) operou Zmätok na Parnase, uvedenou v Parme asi v rokoch 1764 – 1765. Roku 1766 nasledovala závratná kariéra počnúc operou Semiramis znovu poznaná, uvedenou v Bergame, a najmä roku 1767 po uvedení opery Bellerofontes v divadle Teatro San Carlo v Neapole. Jeho obľúbeným libretistom bol básnik Pietro Metastasio.

Zlom v kariére a postupný Myslivečkov pád na dno spoločnosti priniesli roky 1777 – 1781, kedy sa u neho začali prejavovať príznaky venerickej choroby (syfilis). Zároveň upadal do dlhov a stratil angažmá v opernom dome San Carlo v Neapole. V dôsledku toho začiatkom roku 1777 opustil Taliansko a odišiel na pozvanie bavorského vojvodu Maximiliána I. Jozefa do Mníchova. Pri ceste sa s ním prevrhol koč. Tradícia tvrdila, že do tržnej rany dostal infekciu, a preto strávil rok v nemocnici a na jar 1778 odtiaľ vyšiel so znetvorenou tvárou. Syfilis však bol pravou príčinou znetvorenia jeho tváre. 5. apríla roku 1780 bola v Ríme uvedená jeho posledná opera Antigonos, ktorá svojím chmúrnym ladením u publika úplne prepadla. Mysliveček zomrel chudobný a osamelý v Ríme. Priaznivci jeho hudby mu však vystrojili honosný pohreb v kostole San Lorenzo in Lucina.

Jeho veľkým obdivovateľom bol mladý Wolfgang Amadeus Mozart.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Mysliveček na českej Wikipédii.