Josef Svatopluk Machar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josef Svatopluk Machar
český básnik, prozaik, satirik, publicista a politik
český básnik, prozaik, satirik, publicista a politik
Narodenie 29. február 1864
Kolín, Česko
Úmrtie 17. marec 1942 (78 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Josef Svatopluk Machar

Josef Svatopluk Machar (* 29. február 1864, Kolín – † 17. marec 1942, Praha) bol český básnik, prozaik, satirik, publicista a politik, spoluautor Manifestu Českej moderny a predstaviteľ kritického realizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval gymnázium v ​​Prahe. Potom absolvoval ročnú vojenskú službu. Následne odišiel ako bankový úradník do Viedne. Toto miesto chcel považovať len za dočasné, nakoniec tam však zostal cez 30 rokov až do prvej svetovej vojny. V tejto dobe tiež vznikla najpodstatnejšia časť Macharovho básnického aj publicistického diela, zblížil sa s T. G. Masarykom a stal významným členom Realistickej strany. Už pred 1. svetovou vojnou vystupoval ako nepriateľ prázdneho vlastenectvo.

Po roku 1918 sa na želanie Masaryka vrátil do Česko-Slovenska a prijal úrad generálneho inšpektora československej armády. Funkcie sa však roku 1924 vzdal, pretože už v tejto dobe sa prejavovali jeho názorové rozpory s Masarykom. Neskôr boli jeho názory vyložene protimasarykovské a stal sa stúpencom krajnej pravice. V rokoch 1918 – 1919 zasadal v Revolučnom národnom zhromaždení.[1][2]

Patril medzi slobodomurárov.[3] Bol tiež navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.

V roku 1998 bola urna s jeho popolom prevezená do Brandýsa nad Labem, kde je uložená na 1. poschodí miestneho gymnázia, pod kamennou pamätnou tabuľou. Gymnázium sa na jeho počesť premenovalo na Gymnázium Josefa Svatopluka Machara.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Machar vo svojom diele podáva otvorenú kritiku meštianskej spoločnosti. Kritizuje najmä ľahostajnosť, pokrytectvo a prázdne vlastenectvo. Nevyhýbal sa ani kritike cirkvi (pozri Golgatha, 1901) a staval sa proti mladočeskej strane.

Príznačný je jeho realistický, strohý, analytický a provokujúci pohľad na skutočnosť.

Kládol veľký dôraz na významovú stránku poézie. Písal subjektívnu a politickú lyriku a tiež veršovanú epiku. Pre jeho tvorbu je charakteristická tendencia k prózaizácii poézie. Najbližšie mu bola satira a ironické a sarkastické vyjadrenie. Nadväzoval tak na Karla Havlíčka Borovského a Jana Nerudu.

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Boží bojovníci – satira, Husiti x Táboriti – alegória mladočechov a staročechov, kritika mladočechov, vydávané v časopisoch
  • Svědomím věků – obsiahly básnický cyklus, venuje sa historickému vývoju morálky

Lyrika intímna[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zb. Confiteor
    • Confiteor I (1887, latinsky Vyznávám se, spoločenská a politická lyrika, deziluzívne stvárnenie svojho milostného príbehu, ústiaceho do banality, sklamanie zo spoločnosti)
    • Confiteor II
    • Confiteor III
  • Zb. Čtyři knihy sonetů – kritika českej spoločnosti, meštianstva, rokovania politikov a falošnej morálky (pretvárka) napr. Sonet o dějinách sonetu
    • Letní sonety
    • Podzimní sonety
    • Zimní sonety
    • Jarní sonety

Lyrika vlastenecká[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zb. Tristium Vindobona (latinsky Žalozpěvy z Vídně), politická lyrika inšpirovaná Ovidiovými Tristiami vzniknutými v jeho vyhnanstve. Táto zbierka je nepochybne jedným z vrcholov Macharovho diela. Obracia sa v nej k problematike vlastenectva a národného života, čo urobil v krikľavom rozpore s pátosom ruchovskej a lumírovskej národno politickej poézie i s pátosom dobového umelo pestovaného vlasteneckého nadšenia. Nebojácne totiž poukázal na neutešené postavenie národa v Rakúsko-Uhorsku, na znehybnenie českého politického a národného života a chyby nášho národného života.
  • Zb. Tristium Praga – kritika politiky českej vlády (podobnej za Rakúsko-Uhorska)

Epika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zb. Zde by měly kvést růže (1891 – 1894, veršované poviedky (= drámy), téma postavenie žien v spoločnosti, epická poézia, príbehy žien a ich neutešené postavenie v spoločnosti, žena je bytosť citová, ale pasívna, je odsúdená žiť v nevyrovnanom manželstve a postavení, spoločnosť jej nedopraje rozvoj)
    • motto: „být ženou to už znamená trpěti“
    • Diela:
      • dráma Teta – teta prichádza do Prahy k svojej neteri a hrozne sa teší, ovdovela a vychovala deti, chcela by strašne moc do divadla na hru o láske... a ukazuje, aký bol jej hrozný príbeh
      • Otrokyně otroka – žena musí zostať doma, medzitým čo muž si môže ísť oddýchnuť do krčmy
  • veršovaný román Magdalena
    • hl. postava Lucie – tá sa stará o otca, ktorý sa dá po smrti manželky na pitie. Lucie si musí zaobstarať peniaze a stretáva muža, ktorý sa do nej zamiluje. Odvedie ju k tete, ale nakoniec sa preriekne a musí sa vrátiť do nevestinca.
    • obžaloba spoločnosti, že odsudzuje neprávom
  • cyklus básní Svědomím věků – história vo veršoch

Román vo veršoch[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • Řím
  • Kriminál
  • V poledne
  • Konfese literáta (osobné spomienky)

Politické knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pět roků v kasárnách (1927)
  • Oni a já (1927)
  • Zapomínaní a zapomenutí (1929)
  • Při sklence vína (1929)

Machar je tiež autorom manifestu Česká moderna (1895).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PhDr.h.c. Josef Machar [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (česky)
  2. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (česky)
  3. Historie.cs (eu): Tajné společenství v Čechách – zednáři