Josip Broz Tito

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josip Broz Tito
rod. Josip Broz
Josip Broz Tito
Josip Broz Tito, podpis
1. prezident Juhoslávie
V úrade
14. január 1953 – 4. máj 1980
Predchodca Ivan Ribar
Nástupca Lazar Koliševski
23. predseda vlády Juhoslávie
V úrade
2. november 1944 – 14. január 1953
Predchodca Ivan Šubašić
Nástupca Petar Stambolić
Biografické údaje
Narodenie 7. máj 1892
Kumrovec, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 4. máj 1980 (87 rokov)
Ľubľana, Slovinská socialistická republika, SFR Juhoslávia
Politická strana Zväz komunistov Juhoslávie
Profesia strojár, revolucionár, štátnik
Národnosť Chorvát
Rodina
Manželka
Pelagija Broz (1920–1939)
Herta Haas (1940–1943)
Jovanka Broz (1952–1980)
Deti Zlatica Broz
Hinko
Broz Žarko
Leon Broz
Aleksandar Broz
Odkazy
Spolupracuj na Commons Josip Broz Tito
(multimediálne súbory)

Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec, Chorvátsko – † 4. máj 1980, Ľubľana, Slovinsko) bol juhoslovanský politik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 7. mája 1892 v obci Kumrovec v Rakúsko-Uhorsku, (dnes obec leží v Chorvátsku). Bol jedným z 15 detí chorvátskeho kováča Franja Broza a Slovinky Marije rodenej Javeršek. Po skončení základnej päťročnej školy a neúspechoch pri ďalšom štúdiu odišiel pracovať ako kovorobotník do mesta Sisak. V tejto pozícii sa začal aktivizovať v Sociálno demokratickej strane. V roku 1913 bol povolaný do armády. Bojoval v prvej svetovej vojne. Bol povýšený do hodnosti desiatnika a velil čate. V roku 1915 padol na ruskom fronte do zajatia. Po októbrovej revolúcii v Rusku sa pridal na stranu boľševikov. Bojoval v občianskej vojne a do vlasti sa vrátil až v roku 1920.

Začiatky v komunistickej strane[upraviť | upraviť zdroj]

Podieľal sa na organizácii Komunistickej strany Juhoslávie. V tomto období začal používať pseudonym Tito. V rokoch 1929 až 1934 bol kvôli svojej politickej činnosti väznený. V roku 1937 bol poverený vedením Komunistickej strany Juhoslávie, údajne aj napriek tomu, že dokonale neovládal komunistickú ideológiu[1].

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Bol organizátorom juhoslovanského komunistického odporu proti nemeckým a talianskym okupantom počas 2. svetovej vojny. Okrem boja proti okupantom však bolo cieľom aj nastolenie komunistického režimu. Bojoval aj proti konkurenčnému, prevažne Srbskému odbojovému hnutiu Četnikov, ktorých viedol Draža Mihailović. Postupne sa Titovi podarilo získať okrem sovietskej podpory aj podporu zo strany Spojeného kráľovstva. Jeho partizánska armáda s viac ako 800 000 osôb postupne svojpomocne oslobodila podstatnú časť krajiny. Tito sa na konci vojny dokonca pokúsil anektovať časť rakúskeho pohraničia, ale skorý príchod britských vojsk mu v tom zabránil.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1945 získal ústavnú väčšinu v Národnom fronte, ktorý odvolal z funkcie kráľa Petra II. a založil Demokratickú federatívnu Juhosláviu. Politikovi pochádzajúcemu z maloroľníckej rodiny sa podarilo dosiahnuť súdržnosť rozličných skupín obyvateľstva. Sám pritom pôsobil ako integrujúca osobnosť. Ako predseda vlády sa pre svoje snahy o samostatnú politiku dostal roku 1948 do sporov s J. V. Stalinom, ktorý chcel hospodárskym bojkotom priviesť Juhosláviu k „rozumu“. Komunistická strana Juhoslávie bola potom vylúčená z Komiterny, Tito sa stal v roku 1953 prezidentom a šiel svojou vlastnou cestou socializmu - titoizmus. V zahraničnej politike sa orientoval na hnutie neangažovaných štátov, v ktorých videl protiváhu veľmocí. V 60. rokoch si ako vodca Hnutia nezúčastnených získal medzinárodné meno. V dôsledku obáv zo sovietskej invázie dlhodobo budoval veľkú armádu, čiastočne s podporou USA. Na konci jeho vlády krajina čelila ekonomickej depresii.

Zomrel 4. mája 1980 vo veku 87 rokov v Ľubľane.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tucker, S. C., Tito, Josip Broz. in Tucker, S. C. (editor), Cold War A Student Encyclopedia. Abc Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2052-2055

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]