Josip Jelačič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josip Jelačič
chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán
chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán
Narodenie 16. október 1801
Petrovaradín, Habsburská monarchia
Úmrtie 19. máj 1859 (57 rokov)
Záhreb, Rakúske cisárstvo
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Josip Jelačič

Josip Jelačič alebo aj Jozef Jelačić (* 16. október 1801, Petrovaradín – † 19. máj 1859, Záhreb) bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 18481859.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Josip absolvoval v roku 1819 vojenskú tereziánsku akadémiu. Potom pôsobil ako vojenský dôstojník rakúskej armády – v rokoch 18251830 v Haliči, 18311835 v Taliansku a neskôr v pohraničných plukoch v Chorvátsku. V roku 1841 získal hodnosť plukovníka a v roku 1848 generála. Jelačič bol zástanca pravého krídla chorvátskeho národného hnutia. 23. marca 1848 sa stal bánom, veliteľom všetkých vojsk v Chorvátsku a na vojenskej hranici. V apríli 1848 bol oporou nedôsledného riešenia revolučných premien v poddanskej otázke, potlačil hnutie chorvátskych roľníkov a revolučných demokratov, ktorí žiadali dôslednú likvidáciu poddanských povinností. Narastajúce rozpory medzi Viedňou a Pešťou využíval na riešenie štátoprávneho postavenia Chorvátska a čiastočne aj iných slovanských národov v monarchii. Bol jedným z hlavných predstaviteľov a veliteľov protirevolučnej cisárskej armády, ktorá potlačila októbrové postavenie vo Viedni a bojovala proti maďarskej revolúcii. Po skončení revolúcie sa stal stúpencom politiky bachovho absolutizmu, aj keď sa jeho pôvodné plány na riešenie chorvátskej otázky takmer nerealizovali.

Vzťahy so Slovákmi[upraviť | upraviť zdroj]

Štúr, Hurban, Hodža a ďalší predstavitelia slovenského národného hnutia nadviazali spojenie s Jelačičom po rozohnaní Slovanského zjazdu v Prahe. V spolupráci s Jelačičom a jeho plánmi sa pripravovalo septembrové povstanie a za jeho pomoci sa zriadili pre tzv. zimné ťaženie slovenské dobrovoľnícke jednotky. Kooperoval so spolkom Slovanská lipa v riešení slovanskej otázky a v otázkach slovenského povstania. Jelačičovou zásluhou sa do komisie pre prípravu štátoprávneho riešenia chorvátskej otázky v apríli roku 1849 dostal aj Štefan Moyses. V promemóriu, ktoré bolo zaslané cisárovi, žiadal garancie plného národného rozvoja aj pre Slovákov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]