Jozef Anton Habsbursko-lotrinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín
rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín
Narodenie 9. marec 1776
Florencia
Úmrtie 13. január 1847 (70 rokov)
Budín, Rakúske cisárstvo
Podpis Jozef Anton Habsbursko-lotrinský, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jozef Anton Habsbursko-lotrinský

Jozef Anton Ján Baptista Habsbursko-lotrinský (* 9. marec 1776, Florencia – † 13. január 1847, Budapešť vtedy Budín) bol rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín. Jeho rodičmi boli rakúsky cisár a český kráľ a uhorský kráľ Leopold II. a Mária Ludovika Španielska.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako deviate dieťa toskánskemu veľkovojvodovi Leopoldovi a Márii Ludoviky Španielskej. Mladosť prežil vo Florencii. Učil sa jazyky a dohovoril sa nemecky, taliansky, latinsky a francúzsky. Jeho učiteľmi boli gróf Fridrich Manfredini a F. A. Zeiller, ktorý ho učil právnemu odboru.[1] Roku 1790, po tom, ako sa stal Jozefov otec cisárom sa rodina odsťahovala do Viedne.

Uhorský palatín[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1795 sa stal, po smrti svojho staršieho brata Alexandra, uhorským miestodržiteľom a o rok neskôr bol uhorským snemom zvolený za palatína. Túto funkciu zastával pol storočia až do svojej smrti. Zaslúžil sa o hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V napoleonských vojnách sa trikrát stal vrchným veliteľom ozbrojeného odporu tamojšej šľachty. Roku 1840 prispel k prepusteniu opozičných vodcov Mikuláša Wesselényiho a Lajosa Kossutha.[1]

Rozvoj krajiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1802 podporil vznik uhorského národného múzea. Bol za založenie školy pre dôstojníkov, nazvanej Ludoviceum, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1835. Na výstavbu Uhorskej akadémie vied venoval 10 000 zlatých.[1] Za jeho vlády bola roku 1827 v Uhorsku vybudovaná prvá železnica a roku 1830 založená Uhorská komerčná banka. V roku 1844 založil vo vtedajšej Pešti technickú univerzitu. Na svojich alcsutských statkoch mal veľmi dobre fungujúce hospodárstvo.

Na budínskom hrade nechal postaviť hrobku, do ktorej boli do roku 1944 pochovávaní členovia Jozefovskej línie Habsbursko-Lotrinskej dynastie.[2] V roku 1869 bol v Budapešti odhalený na jeho počesť pomník v nadživotnej veľkosti, ktorý je umiestnený na tamojšom, po ňom pomenovanom námestí. Zomrel v januári roku 1847 v Budíne a pochovaný bol v Budapešti.

Manželky a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Portréty manželiek palatina Jozefa
Veľkoknažná Alexandra
Princezná Hermína
Princezná Mária Dorotea

1. manželka (1799) Alexandra Pavlovna Romanovová (* 1783 – † 1801)

  • Alexandra Pavlovna (* / † 1801)

2. manželka (1815) Hermína Anhaltská (* 1797 – † 1817)

3. manželka (1819) Mária Dorotea Württemberská (* 1797 – † 1855)

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • József nádor iratai (Spisypalatina Jozefa), 3 sv. (I. 1792-1804, II. 1805-1807, III. 1807-1809), vyd. Sándor Domanovszky, Budapest, 1925-1935, 769, 888, 959 str. (Fontes historiae Hungariae aevi Recentoris).

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
František I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
Leopold II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
Jozef Anton
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
Filip V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Karol III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Odoard II. Farnese
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Farnese
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Dorota Žofia Falcká
 
 
 
 
 
 
 
Mária Ludovika Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
August II.
 
 
 
 
 
 
 
August III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Eberhardína Hohenzollernová
 
 
 
 
 
 
 
Mária Amália Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c * HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové - Životopisná encyklopedie. Praha : Brána, 1996. ISBN 80-85946-19-X. S. 186–187.
  2. Hamannová str. 187.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové - Životopisná encyklopedie. Praha : Brána, 1996. ISBN 80-85946-19-X. S. 186–187.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]