Jozef Emanuel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Emanuel
slovenský básnik a národovec
Narodenie18. marec 1803
Vrbové
Úmrtie8. máj 1890 (87 rokov)
Košeca

Jozef Emanuel, pseudonym J. E. Montevideo (* 18. marec 1803 Vrbové - † 8. máj 1890 Košeca) bol slovenský básnik a národovec.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziách v Nitre a od roku 1821 v Bratislave, filozofiu v Nitre a teológiu v Trnave.

Po kňazskej vysviacke kaplánoval v Bytči a Košeci. Od roku 1845 bol farárom v Horných Kočkovciach. Roku 1846 prešiel na faru do Košece, ku ktorej sa viaže podstatná časť jeho kňazského pôsobenia. Od roku 1860 bol dekanom ilavského dištriktu. Roku 1870 ho zvolili do prvého výboru Spolku sv. Vojtecha.

Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Popri kňazskej činnosti vyznačil sa ako básnik, plodný publicista a propagátor slovenskej tlače. Príležitostnými básňami a piesňami, náboženskomravnými úvahami i humoristickými článkami prispieval do viacerých slovenských časopisov: Cyrill a Method, Černokňažník, Literárne listy, Katolícke noviny, Slovenské noviny, Orol tatranský, Priateľ školy a literatúry, Sokol a Rarášek. Prvé básne mu uverejnil Ľudovít Štúr v Orle tatranskom v rokoch 1845-1846 pod názvom K Orlovi, Jeseň a K novému roku rodákom. Na základe týchto básnických vystúpení mohol Jozef Miloslav Hurban vo svojej odpovedi na Kollárov polemický spis Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky uviesť Jozefa Emmanuela spolu s ďalšími slovenskými literátmi ako autora, ktorý dokumentuje príklon slovenských spisovateľov k spisovnej slovenčine.

Už v päťdesiatych rokoch 19. storočia sa zapojil do hnutia spolkov striezlivosti. V Katolíckych novinách uverejnil články proti pijatike Pálenka a jej miláček (1852) a Žiaľ a vzdychanie bohabojného hospodára nad ľudom korheľstvu oddaným (1855). Tam publikoval aj báseň Fašiangy (1884), v ktorej stavia do protikladu slávenie fašiangov v minulosti a súčasnosti. V pálenke vidí príčinu mravného a hospodárskeho úpadku ľudu.

Úspešná bola tiež Emmanuelova vianočná hra Betlehem (Budín 1856), ktorá rozšírila pomerne skromnú slovenskú divadelnú produkciu obdobia bachovského absolutizmu.

Mnohostrannosť Emmanuelovej kultúrnej činnosti potvrdzujú jeho príspevky v humoristických časopisoch Černokňažník a Rarášek, kde publikoval cyklus humoresiek s ústrednou postavou Raráška.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otec: Michal Emmanuel, kupec
  • Matka: Anna, rodená Schollová (1765 - 22. 4. 1826)
  • Súrodenci: Michal (1787-14. 12. 1859), Jozef (* 15. 1. 1790), Anton Mikuláš (* 6. 12. 1791), Anna Mária (18. 3. 1793), vydatá Rősnerová, Veronika Vincencia (* 1796), Františka (* 1800), Veronika (* 1805)

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Betlehem (hra). In: Prostonárodná bibliotéka 4, Budín 1856

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • náhrobok v Košeci (pôvodný a nový)
  • pomenovanie námestia vo Vrbovom
  • obraz-olejomaľba z roku 1861 (v súkromnom vlastníctve)
  • obraz - kombinovaná technika od akad. maliara Emila Pauloviča, 1996

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bagin, Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín, Bratislava 1980, s. 42 - 43.
  • Borčányi, Jozef: Literárnym Považím, Žilina 1994, s. 14,120, 121 - 122, 138.
  • Bosák, Ľubomír - Kýška, Patrik: Vrbovčania v službe Božej a v službe národa. Vrbové : mesto, 2003, s. 17 - 21.
  • Hlas minulosti. In:Slovák, denník, 18. marca 1944.
  • Katolícké Nowiny pre dom a cirkev, číslo 25, 18-ho júna 1853, s. 193 (titulný list) a dokončenie na s. 194.
  • Kotvan, Imrich: Bibliografia bernolákovcov, Martin 1957.
  • Krupár, J.: Štúrovský básnik Jozef Emmanuel. Katolícke noviny, r. 99, 18. marca 1984, č. 11, s. 6.
  • EMMANUEL, Jozef. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 300 – 301.
  • Maco, Michal: Básnik a rodoľub, Katolícke noviny, roč. 110, 1995, č. 32, s. 14.
  • Maco, Michal: Spomienka na Emmanuela. 105. výročie narodenia, Hlas Vrbového, roč. 5, 1995, č. 9, s. 4, č. 10, s. 4.
  • Podhorec, G.: Emmanuelovu lýru si obľúbil aj Ľudovít Štúr. Katolícke noviny, r. 98, 13. marca 1983, č. 11, s. 5.
  • Radváni, Hadrián: Tri generácie bernolákovcov. Trnava : Západoslovenské múzeum, 2001, s. 96.
  • Slávik, Michal: Slovenskí národovci do 30. októbra 1918. 2. vyd. Trenčín : Michal Slávik, 1945, s. 26.
  • Slovenský biografický slovník, II, Martin 1987, s. 15.
  • Szinnyei, József: Magyar írok, II, Budapest, stĺpec 1287-1288.
  • Szántó, Juraj: Farár s dušou básnika. Kňaz Jozef Emmanuel. In: Slovenské dotyky : magazín Slovákov v ČR, apríl 2003.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]