Jozef Gabčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Gabčík
vojak, účastník atentátu na Heydricha
Jozef Gabčík
Narodenie8. apríl 1912
Poluvsie, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie18. jún 1942 (30 rokov)
Praha, Protektorát Čechy a Morava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Gabčík

Genmjr. Jozef Gabčík (* 8. apríl 1912, Poluvsie – † 18. jún 1942, Praha) bol slovenský vojak pôsobiaci v exilovej československej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí (dnes mestská časť Rajeckých Teplíc). Otec František bol robotník, ktorý cestoval za prácou do USA a Argentíny, matka Mária, rodená Baránková[2] bola ženou v domácnosti. Mal dvoch bratov a sestru.

Po absolvovaní obecnej a meštianskej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel asi ako 15 ročný do Čiech. Žil v Kostelci Nad Vltavou v rodine miestneho kováča J. Kunikeho, kde sa pred rokom 1932 vyučil za kováča a zámočníka. Podľa školských záznamov z roku 1927 absolvoval v neďalekej obci Kovářov dva roky pokračovacej obchodnej školy.

Vojenská služba[upraviť | upraviť zdroj]

Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 do pechotného pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Po nehode, keď sa nadýchal bojových plynov bol preložený do skladu v Trenčíne.

Vojak v exile[upraviť | upraviť zdroj]

Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4.6. júna 1939 ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbès a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený na čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Na základe odporúčania pplk. Barovského bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku a to už pravdepodobne ako člen jednotky špeciálnych operácií, ktorá mala predovšetkým vykonávať špionáž a sabotáže na nepriateľskom území [3].

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Atentát na Heydricha

Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A a Silver B (ktoré mali rôzne úlohy) lietadlom Royal Air Force Handley Page Halifax 138. perute o 22:00 vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid – atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

27. mája 1942 o 10:30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)[4] pri zastávke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerovy sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži.

Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol, a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa zasekol, čo potvrdzuje koncept policajnej správy z vyšetrovania, objavený až v roku 2015[5], ktorý uvádza že nájdený samopal mal vzpriečený prvý náboj. Najprv sa špekulovalo[6], že Gabčík, ktorý ho skladal pod plášťom priamo na ulici pred atentátom, mohol pri jeho kompletizácii urobiť chybu, napriek tomu, že ho predtým starostlivo skontroloval. Podľa súčasného nemeckého zbrojného experta Ulricha Wegenera[3] bola táto zbraň nevhodná na nasadenie špeciálnych jednotiek pre takýto účel. "Ak nebola presne nabitá často sa zasekávala". K zaseknutiu dochádzalo, keď sa naplnil zásobník plným počtom nábojov, čo vtedy Gabčík ani nemohol vedieť a teraz sa potvrdilo, že išlo o technickú chybu.[7] Heydrich prikázal svojmu šoférovi (Oberscharführer Johannes Klein), aby automobil zastavil. Mercedes s Heydrichom pritom zastavil priamo pred neďaleko stojacim Kubišom. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý na tvári aj Kubiš. Heydrich vystúpil z auta a začal prenasledovať Gabčíka. Avšak po niekoľkých krokoch v dôsledku vnútorných zranení skolaboval a spadol na zem.[8]. Šoférovi, ktorý sa snažil prenasledovať Kubiša prikázal, aby išiel za Gabčíkom. Gabčík avšak Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru. Výsadkárom sa podarilo ujsť (Kubiš na bicykli) avšak v presvedčení, že atentát bol neúspešný.

Po atentáte[upraviť | upraviť zdroj]

Heydrich bol operovaný v nemocnici na Bulovke nemeckými doktormi. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov a na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek. Parašutistom sa podarilo ukryť sa vďaka dvom spriazneným rodinám. Celkovo bolo v súvislosti s atentátom uväznených 13 000 ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení a neskôr vyvraždení ľudia z obcí Lidice a Ležáky.

Okno do krypty v chráme sv. Cyrila a Metoda

Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda (Resslova 9a, Praha 2). Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda – jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc. (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za velezradu). 18. júna 1942 o 4:15 obkľúčilo Gestapo kostol. Dovedna siedmi výsadkári sa bránili presile 800 mužov, ak rátame aj úradníkov gestapa. Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóre chrámu (zomrel v sanitke pri prevoze). Nemeckí vojaci prenikli dovnútra a zatlačili ostatných parašutistov do krypty. Po niekoľkých neúspešných pokusoch obsadiť ju, s pomocou pražských hasičov začali do krypty vháňať vodu a dusivé plyny. Po tom čo parašutistom došla munícia Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.

Pamiatka na Gabčíka[upraviť | upraviť zdroj]

Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe neďaleko miesta atentátu (50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722Súradnice: 50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722), na ktoré upozorňuje "Památník Operace Anthropoid" (Praha 8, 50.117908N, 14.465184E) a "Národní památník hrdinů Heydrichiády, Resslova 9" pri chráme sv. Cyrila a Metoda.

Mesto Gabčíkovo bolo v roku 1948 premenované na jeho počesť. Jeho meno nesie aj vodné dielo Gabčíkovo budované od roku 1977 a vo svojom čestnom názve ho má aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred žilinskými kasárňami stojí pamätník so sochou, ktorej autor je Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku. V Žiline a Rajeckých Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica. [9] [10][11][12][13]

Na jeho počesť bežecké preteky na 11 až 13 km po trase Žilina - Poluvsie organizované od roku 1995 nesú meno Memoriál Jozefa Gabčíka. [14][15]

Pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. v máji 2015 vojny prezident Kiska povýšil Gabčíka do hodnosti brigádny generál (in memoriam)[16] a 26. mája 2017 ešte povýšil do hodnosti generálmajor (in memoriam).[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gabčík - ten, co zabil "kata českého národa" Heydricha [online]. Česká televize, 08.04.2012, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  2. GАBČÍK, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 14-15.
  3. a b Tödliche Mission - Geheimoperation / Speciansetze im Zweiten Weltkrieg [online]. ZDF-History, 2013, [cit. 2013-06-12]. Dostupné online. (nemecký)
  4. Sýkorová, D. Gabčík Jozef, Encyklopédia [online]. sme.sk, 9.4.2002, [cit. 2012-05-28]. Dostupné online.
  5. Proč výsadkář Gabčík nevystřelil? Archiv konečně vydal důkaz, Aktualne.cz 27.máj 2015
  6. profesor Josef Ogoun: "... že se mu nepovedl výstřel ze strojní pistole, kterou prý nabíjel jen podle hmatu v aktovce…"
  7. VLADIMÍR ŠNÍDL: Česi našli dôkaz, že Gabčíkovi pri atentáte na Heydricha zlyhal samopal. Dennikn.sk, 27. máj 2015
  8. Robert Gerwarth: Reinhard Heydrich. Biographie. Siedler, München 2011, S. 27 f.; vgl. Stanislav F. Berton (Hrsg.): Das Attentat auf Reinhard Heydrich vom 27. Mai 1942. Ein Bericht des Kriminalrats Heinz Pannwitz, in: Vierteljahrshefte für Zeitgeschichte Jg. 33, Heft 4 (1985), S. 668-706 PDF
  9. Ministerstvo obrany » Informační servis » Zpravodajství » Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý [online]. . Dostupné online.
  10. Kto bol Jozef Gabčík? [online]. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  11. kpt. Jozef Gabčík [online]. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  12. Slovensko na svého hrdinu Gabčíka raději zapomnělo [online]. Česká televize, 28.05.2012, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  13. Memoriál Jozefa Gabčíka [online]. Ministerstvo obrany SR, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  14. Memoriál Jozefa Gabčíka :: Ministerstvo obrany SR [online]. www.mosr.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
  15. Beh.sk [online]. [Cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
  16. Prezidentom vymenovaný generál: Takáto oslava nebola ani moja svadba [online]. 24hod.sk, 07. mája 2015, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
  17. Prezident povýšil Jozefa Gabčíka do hodnosti generálmajora [online]. Kancelária prezidenta SR, 2017-05-26, [cit. 2017-05-27]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]