Preskočiť na obsah

Jozef Gruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Gruska
slovenský teoretický informatik
Dielo
Polia pôsobnostiformálne jazyky a automaty 
celulárne a systolické automaty,
deskriptívna zložitosť,
kvantové výpočty[1]
Vedecké pôsobenieSAV, UK, MUNI
Alma materPriF UK v Bratislave
FMFI UK v Bratislave
Významní profesoriŠtefan Schwarz[2]
Významní študentiPavol Ďuriš,
Igor Privara,
Peter Ružička,
Jiří Wiedermann[2]
Osobné informácie
Narodenie11. december 1933
Rabčice, Česko-Slovensko
Úmrtie14. december 2025 (92 rokov)
RodičiaJán Gruska
Margita, rod. Janeková
SúrodenciViliam Ján Gruska
Ivan Ľubor Gruska
ManželkaĽubica Grusková, rod. Vojtková
Viera Grusková, rod. Jamnická
DetiDamas Gruska (* 1962)
Jana Košecká (* 1965)

Prof. RNDr. Jozef Gruska, DrSc. (* 11. december 1933, Rabčice – † 14. december 2025)[3][4] bol slovenský teoretický informatik, jeden z priekopníkov tohto odboru v bývalom Československu. Pôsobil v Slovenskej akadémii vied, kde sa venoval formálnym jazykom a automatom, absolvoval pobyty na viacerých zahraničných univerzitách a od roku 1997 pôsobil na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne, kde sa špecializoval najmä na oblasť kvantových výpočtov.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s bratmi Viliamom Jánom (* 1936 – † 2019, filmový architekt, scénograf, etnograf a dramaturg) a Ivanom Ľuborom (* 1938, strojný technik) pochádzal z učiteľskej rodiny Jána Grusku (* 1909 – † 1957) a Margity Gruskovej, rod. Janekovej (* 1906 – † 1985) z Rabčíc na hornej Orave.[3][6][7]

Základnú školu absolvoval v rokoch 1939 – 1944 v Rabčiciach, Bobrove a Jablonke, gymnázium v rokoch 1946 – 1953 v Topoľčanoch a Prievidzi.[1] V roku 1950 sa umiestnil na druhom mieste v prvom celoštátnom kole matematickej olympiády.[7] V rokoch 1953 – 1958 absolvoval štúdium matematickej analýzy na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PriF UK).[1][8]

V roku 1959 nastúpil do transformovaného Laboratória strojov a automatizácie SAV (ktorého ďalšími transformáciami a odčleneniami pracovísk vznikli okrem iných Ústav technickej kybernetiky, Ústav informatiky, Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV)[9][10][11]:37, 41-42, 47 pod vedením Ivana Plandera a Štefana Petráša, kde pôsobil ako jeden z prvej trojice zamestnancov spolu s Pavlom Brunovským a Jánom Černým.[12] V roku 1966 obhájil na pôde Matematického ústavu SAV doktorát (PhD) z informatiky s dizertačnou prácou Structural Uniqueness of Formal Languages („Štrukturálna jedinečnosť formálnych jazykov“, školiteľ Štefan Schwarz).[2] Do roku 1968 a potom znova v rokoch 1970 – 1974, 1985 – 1990 a 1993 – 1996 pôsobil ako vedecký pracovník SAV. Medzitým v rokoch 1968 – 1970 pôsobil na univerzite v Minneapolise (Minnesota, USA), 1974 – 1985 vo Výskumnom výpočtovom stredisku OSN v Bratislave a 1990 – 1993 na univerzite v Hamburgu.[13]

Začiatkom 60. rokov 20. storočia patril medzi prvých slovenských programátorov, bol zakladateľom výskumu v oblasti teoretickej informatiky v Československu, jedným z prvých prednášajúcich v odboroch analógových a digitálnych počítačov na Univerzite Komenského a prvým prednášajúcim základov informatiky. Aktívne sa podieľal na tvorbe prvých informatických študijných programov na UK a venoval sa tiež rozvoju vzdelávania v oblasti informatiky na slovenských stredných školách.[14]

V roku 1994 získal na pôde Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave (MFF UK, dnes FMFI UK) titul doc. v odbore matematická informatika a teoretická kybernetika a v roku 1995 DrSc. v odbore fyzikálno-matematické vedy a prof. v odbore matematická informatika.[8]

Bol zakladateľom a v rokoch 1989 – 1996 vedúcim pracovnej skupiny Medzinárodnej federácie pre spracovanie informácií (IFIP) pre teoretickú informatiku.[15]

Od roku 1997 pôsobil ako profesor na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne, kde sa špecializoval najmä na oblasť kvantových výpočtov. Aktívne prednášal až do veku 90 rokov a v roku 2023 bol menovaný emeritným profesorom.[4][16]

Intenzívne sa venoval aj organizačnej činnosti, v roku 1966 založil seminár Automata, Languages and Algorithms (ALA; „Automaty, jazyky a algoritmy“), ktorý mal vplyv na vznik silnej skupiny teoretických informatikov v Bratislave a bol najstarším seminárom zameraným na výskum v oblasti informatiky v Európe. V roku 1972 založil každoročné sympózium Mathematical Foundations of Computer Science (MFCS; „Matematické základy informatiky“), ktoré bolo počas studenej vojny jedinečným fórom, spájajúcim vedcov z východného a západného bloku. V roku 1974 založil každoročný softvérový seminár Sofsem.[4][14][17][18]

Prof. Jiří Zlatuška, kolega a bývalý dekan Fakulty informatiky Masarykovej univerzity, na jeho adresu uviedol:

„Profesor Gruska predstavoval osobnosť, ktorá sa výrazne zaslúžila o rozvoj informatiky v Československu a udržiavanie odborných kontaktov vo svete v dobách, kedy to nebolo vôbec jednoduché. V niekoľko desaťročí trvajúcej sérii domácich konferencií Sofsem a medzinárodných MFCS sa utvárali kontakty, do ktorých vstupoval nebývalo veľký podiel odborníkov, ktorí boli inak režimom odstavovaní (vrátane mnohých signatárov Charty 77). Mnohé z nich po novembri 1989 pracovali aj vo vrcholných funkciách v ústavných inštitúciách. Odbornému zázemiu, ktoré sa vďaka tomu u nás vytvorilo, vďačila aj skupina, ktorá stála za vznikom Fakulty informatiky Masarykovej univerzity, na ktorej od jej založenia tiež pôsobil. Významnú stopu sa mu podarilo zanechať pri formovaní aktivít okolo kvantových počítačov v Japonsku a Juhovýchodnej Ázii alebo v Akadémii Europeana. Odchádza s ním posledný doteraz žijúci nositeľ ocenenia Computer Pioneer za Českú republiku.“[4]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

S prvou manželkou Ľubicou Gruskovou (rod. Vojtkovou, * 1941)[chýba zdroj] mali syna Damasa Grusku (* 1962, informatik, FMFI UK v Bratislave).[6] S druhou manželkou Vierou Gruskovou (rod. Jamnickou, * 1941, matematička, ChTF STU v Bratislave) vychovali jej dcéru Janu Košeckú (* 1965, odborníčka na robotiku a počítačové videnie, George Mason University, Virgínia, USA).[6] Dlhodobo pracoval v Brne.

Bol zberateľom betlehemov z rôznych kútov sveta, ktoré počas kariéry navštívil.[19] Jeho zbierka zahŕňa viac než 500 exponátov zo 70 krajín a absolvoval s ňou viacero výstav.[5]

Významné monografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 GRUSKA, Jozef. CURRICULUM VITAE : Prof. Jozef Gruska [online]. Brno: Masarykova univerzita : Fakulta informatiky, 2005-05-02, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 Jozef Gruska [online]. Fargo: Mathematics Genealogy Project : Department of Mathematics : North Dakota State University, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  3. 1 2 Zomrel zakladateľ slovenskej informatiky. Jozef Gruska mal 92 rokov [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-12-15, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  4. 1 2 3 4 VRLOVÁ, Marta. Odešel profesor Jozef Gruska, průkopník informatiky v bývalém Československu a jeden ze zakladatelů FI MU [online]. Brno: Fakulta informatiky Masarykovy univerzity, 2025-12-16, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 Jozef Gruska [online]. Brno: Masarykova univerzita : Fakulta informatiky, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  6. 1 2 3 Jozef (Damas) Gruska : 11. 12. 2003 : Korene → rast → výhonky [online]. Brno: Masarykova univerzita, 2003, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  7. 1 2 MIKOLAJ, Dušan. Najlepšie školy kladú najväčšie požiadavky na svojich žiakov : Hovoríme s matematikom a informatikom prof. RNDr. Jozefom Gruskom, DrSc.. Učiteľské noviny (Bratislava: Štátny inštitút odborného vzdelávania), 8. január 2014, roč. LX, čís. 38, s. 17, 20 – 21. Dostupné online [cit. 2025-12-18]. Archivované 2022-02-01 z originálu.
  8. 1 2 Jozef Gruska. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  9. ↑ História [online]. Bratislava: Ústav Informatiky SAV, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  10. ↑ História [online]. Bratislava: Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  11. ↑ KOHÚT, Štefan. Akademik Ivan Plander : Život a dielo. 1. vyd. Banská Bystrica : SMEP etc., 2018. 342 s. Dostupné online. ISBN 978-80-973155-0-4.
  12. ↑ BRUNOVSKÝ, Pavol. Začiatky počítačov na Slovensku – moje spomienky [online]. Bratislava: Výpočtové stredisko SAV, 2017-01-31, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  13. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Gruska Jozef [online]. Mníchov: Academia Europaea, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  14. 1 2 3 Jozef Gruska [online]. IEEE Computer Society, 2018-03-29, [cit. 2025-12-15]. Dostupné online.
  15. ↑ Jozef Gruska : Short CV [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  16. ↑ BARNAT, Jiří. Návrh na jmenování profesora Jozefa Grusky emeritním profesorem Fakulty informatiky Masarykovy univerzity [online]. Brno: Masarykova univerzita, 2023-11-09, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  17. ↑ SOFSEM - History [online]. sofsem.cz, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  18. ↑ WIEDERMANN, Jiří. XXX let SOFSEMu. Pokroky matematiky, fyziky a astronomie (Praha: Jednota českých matematiků a fyziků), 2004, roč. 49, čís. 2, s. 160 – 169. Dostupné online. ISSN 0032-2423. Archivované 2017-08-08 z originálu.
  19. ↑ Odišiel zakladateľ slovenskej informatiky: Jozef Gruska zomrel vo veku 92 rokov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-12-14. Dostupné online [cit. 2025-12-15].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Gruska

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Gruska&oldid=8137575“