Jozef Jarín Kmeť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Jarín Kmeť
slovenský národnokultúrny pracovník, právnik
Narodenie6. marec 1815
Ľubietová, Slovensko
Úmrtie8. január 1906 (90 rokov)
Ľubietová, Slovensko

Jozef Jarín Kmeť (* 6. marec 1815, Ľubietová – † 8. január 1906, tamže) bol slovenský národnokultúrny pracovník a právnik.

Jeho otec bol Tomáš Kmeť, matka Zuzana rod. Cochiusová, syn Branislav Kmeť a manželka Ludvika Mária rod. Filadelfiová.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1841 skončil štúdium práva v Bratislave, potom trvalo pôsobil ako advokát v Ľubietovej, od 1876 sa venoval hospodáreniu na rodinnom majetku. Ako príslušník štúrovskej generácie obhajoval právo používať slovenský jazyk v mestských i župných úradoch v hornouhorských stoliciach. V marci 1848 ako člen rev. výboru v Ľubietovej zostavil memorandum proti národnostnému útlaku, v 60. rokoch sa opäť angažoval proti maďarizácii vo verejnom živote, s Júliusom Plošicom viac ráz vystúpil proti rodu Radvanskovcov na zasadnutiach župného výboru v Banskej Bystrici. Uverejňoval správy zo života mesta a okolia v Slovenských národných novinách a v Obzore, propagátor slovenskej tlače. Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1876, v rukopise sa zachovalo 12 ponáškových básní príležitostného charakteru, ktoré venoval občanom Ľubietovej, a 6 krátkych próz, väčšinou prekladov z nemčiny. Zakladajúci člen Matice slovenskej.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]