Jozef Liška
| Jozef Liška | |
| slovenský logopéd a jazykovedec | |
| Narodenie | 2. apríl 1917 Trebejov, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. január 1982 (64 rokov) Košice, Slovensko |
Jozef Liška (* 2. apríl 1917, Trebejov – † 28. január 1982, Košice) bol slovenský logopéd a jazykovedec, zakladateľ logopédie na Slovensku.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Otec Ján Liška bol roľník, matka Anna (rod. Hlavturová) bola domáca. Mal osem starších súrodencov. Jeho manželka Oľga (rod. Šrámová) je logopedička. Spolu mali jedného syna. Celá rodina bola aktívna v Evanjelickej cirkvi, jeho otec bol zakladateľom práce Modrého kríža v Trebejove. Počas štúdia v Prahe Jozef Liška nadviazal kontakty s vtedajšou Jednotou českobratskou, v ktorých pokračoval aj po návrate na Slovensko.
Ľudovú školu navštevoval v Obišovciach a v Trebejove. V rokoch 1927 – 1935 študoval na reálnom gymnáziu v Košiciach, 1935 – 1939 bol poslucháčom slovenského a anglického jazyka a fonetiky na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1939 bol na stáži v Anglicku, v roku 1946 študoval na univerzite v Bratislave. V roku 1945 bol delegátom Československa na ustanovujúcom valnom zhromaždení UNESCO. V Kodani bol zvolený za člena svetového komitétu mládeže YMCA. V rokoch 1946 – 1947 absolvoval postgraduálne štúdium fonetiky a logopédie na University College v Londýne. Bol vynikajúci atlét, stal sa majstrom britských vysokých škôl vo vrhu guľou. Za reprezentáciu Veľkej Británie na turnaji v Paríži a druhé miesto na predolympijskom atletickom turnaji získal „Full colours“, najvyššie vyznamenanie vysokých škôl, i ocenenie z rúk princa Henryho, brata kráľa Juraja VI. V rokoch 1948 – 1950 absolvoval študijný pobyt na Fonetickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, 1965 v Hamburgu a v Bonne, 1968 u prof. Fanta na Kráľovskom technickom inštitúte v Štokholme. V roku 1946 získal titul PhDr., v roku 1968 CSc. a v roku 1973 Doc.
V roku 1940 – 1941 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Prešove, v školskom roku 1941 – 1942 na obchodnej akadémii v Humennom, 1942 – 1948 v Bratislave, kde externe prednášal angličtinu na Vysokej škole obchodnej. V rokoch 1950 – 1952 vyučoval na vyššej hospodárskej škole v Košiciach. Od roku 1951 pôsobil aj ako logopéd otorinolaryngologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach a bol prvý klinický logopéd na Slovensku. Od roku 1952 pôsobil ako krajský logopéd, od roku 1963 ako vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave s pôsobením v Košiciach, od roku 1975 v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach, súčasne externý pracovník KÚNZ a krajský logopéd, externý učiteľ fonetiky na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Od roku 1950 bol Jozef Liška propagonistom a organizátorom logopedickej služby na Slovensku a expertom pre logopédiu pri Povereníctve SNR pre zdravotníctvo. Od roku 1965 aktívne organizoval semináre a konferencie logopedických pracovníkov, bol iniciátorom odborného logopedického časopisu a Logopedického zborníka. Tiež presadzoval vyučovanie logopédie ako samostatného odboru na vysokých školách, v roku 1971 organizoval Slovenskú logopedickú spoločnosť. Ako prvý v ČSSR organizoval na východe Slovenska logopedické kurzy v zdravotníctve a školstve zamerané na poruchy čítania a písania. V Košiciach založil logopedickú poradňu, v ktorej sa venoval terapii chybnej reči a patologickej reči pri operáciách rozštepu podnebia.
Okrem výskumu v oblasti logopédie sa Jozef Liška venoval aj výskumu fonetiky východoslovenských nárečí a fonetike spisovnej slovenčiny. K danej problematike publikoval množstvo štúdií a prác. Vo vedeckej práci vychádzal z terénneho výskumu. V Košiciach vybudoval moderné fonetické laboratórium pre výskum slovenskej spisovnej výslovnosti a patologickej reči. Od roku 1940 publikoval v periodikách: Slovenská reč, Svojina, Jazykovedný časopis, Nové obzory, Metodický list logopedický a v Logopedickom zborníku. V roku 1940 bol členom Jazykovedného odboru matice Slovenskej, neskôr Slovenskej jazykovednej spoločnosti, tiež Spoločnosti J. E. Purkyně, Medzinárodnej spoločnosti fonetických vied, v roku 1965 bol predsedom Československej sekcie špeciálnej pedagogiky Československej pedagogickej spoločnosti pri ČSAV, od roku 1971 bol predsedom Slovenskej logopedickej spoločnosti. V roku 1977 bol vyznamenaný medzinárodným titulom Zaslúžilý vynálezca s právom nosiť zlatý odznak. V roku 1981 dostal striebornú medailu Univerzity J. E. Purkyně v Brne za priekopnícku prácu vo výskume detskej reči.
Doc. Liška zomrel 28. januára 1982 v Košiciach. Pochovaný je v rodnej obci Trebejov.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Článok na webe Jozef Liška (Vichodoslovenske združeňe Valal), dost. 12. máj 2020
- Pamätná tabuľa Jozefa Lišku dost. 12. máj 2020
- Liška Jozef na stránkach JULŠ dost. 12. máj 2020
- Zborník k 100. výročiu narodenia J. Lišku[nefunkčný odkaz]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlavným zdrojom článku bol životopis na stránke Vichodoslovenske združeňe Valal