Jozef Podhradský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Podhradský
slovenský evanjelický kňaz, pedagóg a spisovateľ
Jozef Podhradský
Narodenie19. apríl 1823
Skalica, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie13. november 1915 (92 rokov)
Svetozarevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Srbsko)
RodičiaJozef Podhradský
Eva Podhradská rod. Nováková [1]
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Podhradský

Jozef Podhradský (pseudonymy: Pankleiov, Pravoslav, Prieplavän, Vrahobor Hrajnoha; * 19. apríl 1823, Skalica – † 13. november 1915, Svetozarevo) bol slovenský evanjelický kňaz, pedagóg a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine súkenníka Jozefa Podhradského a jeho ženy Evy rod. Novákovej.[1][2] Základnú školu navštevoval vo Vrbovciach, ako 12-ročný odišiel najskôr s cieľom naučiť sa po maďarsky do Šamorína a v roku 1836 na nižšie gymnázium do Komárna, ktoré ukončil roku 1839. V rokoch 1839 – 1848 absolvoval evanjelické lýceum a teológiu v Bratislave, kde sa stal členom Štúrovej družiny. V roku 1848 zložil na peštianskej univerzite profesorskú skúšku z filozofie, klasických jazykov, nemeckej a maďarskej literatúry. V tom istom roku ho pozval farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti Ján Kollár za pomocného farára a učiteľa. Nakoniec po odchode Jána Kollára stal sa v Pešti v rokoch 1850 – 1862 jeho nástupcom. Nakoniec sa vzdal úradu, nakoľko bol odporcom spájania evanjelikov, za čo ho odporcovia prenasledovali. Keď sa hneď po odstúpení nemal kde nasťahovať, pomoc a prístrešie jemu a celej rodine poskytol Ján Michal Seberini (syn superintendenta Jána Seberiniho), vtedy farár v Banskej Štiavnici, neskôr zakrátko vojenský kňaz a vojenský superintendent, ktorý funkciu vojenského kňaza vybavil aj pre Jozefa Podhradského.[2] Ako vojenský evanjelický kňaz pôsobil vo Viedni v rokoch 1862 – 1863.[3]

Od roku 1863 pôsobí ako profesor na srbskom gymnáziu v Novom Sade. V novosadskom prostredí Podhradský spolupracoval a priatelil sa so spolužiakmi z bratislavských štúdií, najmä Svetozárom Miletičom. V tomto prostredí prijal rozhodnutie konvertovať na pravoslávnu cirkev. V roku 1872 odchádza za profesora na novozaložené maďarsko-srbské gymnázium do Sombora. V roku 1879 odchádza predčasne do dôchodku. Potom krátko pracuje ako knihovník v Petrohrade. Roku 1882 dostal miesto profesora na gymnáziu v Leskovaci na srbsko-bulharských hraniciach, kde pôsobil do roku 1888, kedy nastúpil v Belehrade za profesora gymnázia a pôsobil na ňom do roku 1898. Nakoniec roku 1915 utiekol pred príchodom frontu spolu s rodinou do Banjici a potom do Jagodiny, kde 13. novembra 1915 umrel.[2]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1850Holuby a Šulek
  • 1850Odpoveď na surovosti a jeho...brožúri oproti zboru slovanskému písané
  • 1851Vděčná památka v Pánu zesnulých pešťanských Slováku ve veršoch pohrěbných
  • 1857Liptovský a Hrajnoha alebo Svátek řízeník božího
  • 1864Korheľ a jeho nebožiatka
  • 1864Švárna Skaličanka
  • 1865Hora stratenej nádeje
  • 1868Tajná história panslaviszmu vôbec a uhorských Slovákov zvlášte
  • 1880Vplyv židovských mravov v ľudskej spoločnosti
  • 1882Obrana a sláva našej Tatry
  • 1888Vyhodený študent na skale
  • Anjel strážca
  • Malá Marienka
  • Dobré dieťa zlých rodičov
  • Tragédia Tatry
  • Roztrieskaná harmónia

Bol tiež autorom politických brožúr,úvah o prozódii, autobiografických a biografických príspevkov (o Kollárovi, Královi, Hurbanovi), ako aj redaktorom viacerých časopisov (Prostonárodná bibliotéka, Evanjelické cirkevné noviny, Slávik, Zornička a i.).[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Záznam o narodení Jozefa Podhradského v matrike evanjelického cirkevného zboru v Skalici"
  2. a b c JANČOVIČ, Ján. Jozef Podhradský v Pešti a na Dolnej zemi [online]. [Cit. 2020-08-02]. Dostupné online.
  3. a b SEDLÁK, Imrich. Dejiny slovenskej literatúry I.. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2009. ISBN 978-80-7090-935-5. S. 337-338.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]