Južná brána (Chisaria)
| Južná brána (Южната порта) | |
| Kamilite | |
| antická mestská brána | |
 pohľad na bránu z juhu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Súradnice | 42°29′55″S 24°42′21″V / 42,49861°S 24,70583°V |
| Výška | 13 m |
| Vznik | druhá polovica 4. storočia |
| Pre verejnosť | prístupné |
| Stav | ruiny |
  | |
| Wikimedia Commons: South gate, Hisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Južná brána (bulh. Южната порта – Južnata porta),[1][2][3][4][5] známa aj ako Južná centrálna brána (bulh. Южна централна порта – Južna centralna porta),[3] alebo Kamilite (bulh. Камилите, doslova Ťavy)[2][3][4][5] sú ruiny antickej mestskej brány, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis. Spolu so západnou bránou ide o najlepšie zachované brány Diocletianopolu.[1][2][3][4][5] Je jedným zo symbolov mesta Chisaria.[3] Kultúrna pamiatka národného významu.[6]
Názov Kamilite[upraviť | upraviť zdroj]
Názov pochádza zo začiatku 20. storočia. Brána bola v tom období v strede časti vrchnej časti rozdelená a pri pohľade z diaľky tak dve polovice brány pripomínali dve oproti sebe stojace ťavy jednohrbé.[3][4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čas výstavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne sa predpokladalo, že brána bola postavená v rovnakom období ako ostatné hlavné brány mesta, neskoršie výskumy však preukázali, že táto brána bola postavená neskôr než zvyšné tri hlavné brány a pri prieskume v roku 2005 boli dokonca objavené zvyšky staršej južnej brány o ktorej existencii sa dovtedy nevedelo. Táto pôvodná južná brána sa nachádzala pri juhozápadnom rohu hradieb. Táto brána bola široká 3,2 metra a ako u súčasnej brány sa zatvárala pomocou masívnych drevených dvojkrídlych dverí.[1]
Súčasná brána tak bola postavená neskôr ako samotné hradby mesta a to v druhej polovici 4. storočia v rovnakom období, kedy boli pri južných hradbách mesta postavené kasárne.[1]
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o architektonicky najzaujímavejšiu zo štyroch hlavných brán Diocletianopolu.[1][5]
Rovnako ako západná brána je tvorená klenutým priechodom, hlavný rozdiel je však v tom, že pred samotným oblúkom priechodu sa z vonkajšej strany nachádza ešte jeden väčší klenutý oblúk, ktorý podopierali dva masívne stĺpy.[1] Pôvodne sa predpokladalo, že vo vrchnej časti sa v strede nachádzala tretia veža,[2][1] posledné výskumy však preukázali, že sa tam v skutočnosti nachádzala dvojposchodová plošina s pôdorysom v tvare bulharského znaku П, na ktorú sa vychádzalo po päťramennom vnútornom schodisku.[1][4] Po bokoch južnej brány sa podobne ako pri západnej bráne nachádzali dve strážne veže štvorcového pôdorysu.[1][4] V priechode sa nachádzali masívne drevené dvojkrídle dvere.[1][4]
Brána je typickým predstaviteľom neskoroantickej pevnostnej architektúry. Jej základňa je tvorená veľkými blokmi zo syenitu a granitu.[1] Po obidvoch stranách sa na vnútornej strane predného vonkajšieho oblúku nachádzajú dekoratívne niky,[4][1] ktoré slúžili ako priestor pre umiestnenie sôch (buď imperátorov, alebo božstiev).[1]
Brána dosahuje v najvyššej časti výšku 13 metrov.[4][5] Brána bola postavená pri hlavnej ceste do Philippopolu (dnešný Plovdiv).[5]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Pri bráne napísal v roku 1882 Ivan Vazov svoju báseň Otečestvo ľubezno, kak chubavo si ti! (bulh. Отечество любезно, как хубаво си ти!, doslova Drahá otčina, aká si krásna!).[4]
- V blízkosti brány sa nachádza exponovaná časť rímskych kasární.[5]
Pamiatková ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Je kultúrnou pamiatkou národného významu v rámci opevnenia mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádza na území dnešného mesta Chisaria a bolo vyhlásené za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1966 pod názvom Chisarská pevnosť, pevnostné hradby a opevnenia (bulh. Хисарска крепост, крепостни стени и крепостни съоръжения – Chisarska krepost, krepostni steni i krepostni săorăženija). Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota pamiatky.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na južnú bránu zo severozápadu -
celkový pohľad na južnú bránu z juhu -
detailný pohľad na južnú bránu zo severozápadu -
pohľad na južnú bránu zo západu -
južná brána na historickej fotografii zhotovenej pred rokom 1930 -
južná brána na historickej fotografii zhotovenej pred rokom 1944
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 30 – 33. (po bulharsky)
- ↑ a b c d NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” [online]. hisarbg.com, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Южна Крепостна Порта - "Камилите" [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g ГАТЕВ, Андон. Хисаря – назад във времето на Римската империя [online]. patekite.info, 2018-04-22, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Južná brána (Chisaria)
