Juhoamerická platňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
      - Juhoamerická platňa.

Juhoamerická platňa je tektonická platňa, pokrývajúca kontinent Južná Amerika a časť Atlantiku.

Na východnej strane je oddelená od africkej platne južnou časťou stredoatlantického riftového systému, ktorý ju posúva západným smerom. Južnú hranicu tvorí sústava transformných zlomov a aktívnych zón s antarktickou platňou a platňou Scotia a menšia subdukčná zóna so sandwichskou mikroplatňou, čo má za následok vznik ostrovného oblúka Južných Sandwichovych ostrovov.

Severnú hranicu juhoamerickej platne tvorí subdukčná zóna Portorickej priekopy a s ňou súvisiaci vulkanizmus ostrovného oblúka Malých Antíl a transformné zlomy, všetko na hraniciach s karibskou platňou.

Južná hranica je miestom aktívneho vulkanizmu a častých zemetrasení, lemujúceho prakticky celé západné pobrežie Južnej Ameriky a vytvárajúceho rozsiahle orogénne pásmo Ánd. Sopečná a orogénna činnosť je spôsobená subdukciou platne Nazca (východná časť Pacifiku) a mikroplatní Altiplano (Čile, Bolívia a Peru) a severoandskej platne (pobrežie Ekvádoru a Kolumbie).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]