Juhoslovanská ľudová armáda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Emblém JLA

Juhoslovanská ľudová armáda (srb. Југословенска народна армија, chorv. Jugoslavenska narodna armija, slovin. Jugoslovanska ljudska armada, mac. Jугословенската народна армија) bola hlavnou ozbrojenou zložkou Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie v rokoch 19451963 a Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie v rokoch 19631992. Z 80% bola tvorená srbskými dôstojníkmi.[1]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1945 boli vtedajšie jednotky juhoslovanských partizánov, bojujúcich proti fašizmu boli premenované na juhoslovanskú armádu (srbochor. Jugoslovenska Armija), v roku 1951 potom bola pridaná aj časť názvu ľudová.

Za vlády prezidenta Josipa Broza Tita bolo v rámci politiky bratstva a jednoty v roku 1974 zakotvené v ústave rovnaké právo všetkých národov štátu pre vstup do armády. Pomer medzi ich príslušníkmi zodpovedal národnostnému rozloženiu v krajine. Do roku 1991 však už bola evidentne táto rovnosť porušená; najviac boli vo vrchnom velení zastúpení Srbi, na rozdiel od ostatných národov, ktorí zastávali väčšinou nižšie hodnosti. Vedenie armády podliehalo Predsedníctvu SFRJ, presnejšie predsedovi predsedníctva. Na prelome 80. a 90. rokov tak často dochádzalo k ostrým výmenám názorov. Napríklad Vojna v Slovinsku, ktorá trvala 10 dní a skončila medzinárodnou diplomatickou intervenciou[2] sa odohrala plne v réžii vtedajšieho vedenia štátu bez ohľadu na srbské stanovisko, ktoré požadovalo mier a ktoré malo vo svojej dobe veľkú váhu. Naopak, v prípade konfliktu v Chorvátsku došlo k najkomplikovanejšie situácie; predsedu grémia Stjepan Mesić, ktorý bol zhodou okolností Chorvát, prestala armáda rešpektovať úplne a juhoslovanský štát tak prestal fungovať v aj tých najvyšších funkciách.

Počas rozpadu štátu v rokoch 19901992 sa JĽA zmobilizovala a pokúšala sa obhajovať ústavou zakotvenú celistvosť a jednotnosť krajiny. Ako sa ale oddeľovali jednotlivé republiky tak sa z nej stávala ale rýdzo srbská vojenská sila. Po roku 1992 sa ideály Juhoslávie rozplynuli a zvyšok armády ochudobnený o sily odtrhnutých republík a ťažko zničený vojnou sa stal obrannú silou iba pre Srbsko a Čiernu Horu a miesto problematiky spoločného štátu sa dostal do popredia spor o Kosovo. Počas vojny v Bosne a Hercegovine síce nezasiahla JNA priamo, ale Kvalitná[3]vojenská technika však bola odovzdaná do vznikajúcej Armády Republiky srbskej, čo obrátilo pomer síl a zatlačilo Chorvátov a Moslimov v prvých fázach bojov do defenzívy.[3]

Hodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Razvodnik
  • Desetar
  • Mladý vodnik
  • Vodnik
  • Vodnik 1. klase
  • Starobou vodnik
  • Starobou vodnik 1. klase
  • Zástavníka
  • Zástavníka 1. klase
  • Potporučnik
  • Poručník
  • Kapetan
  • Kapetan 1. klase
  • Major
  • Potpukovnik
  • Pukovnik
  • General-major
  • General-potpukovnik
  • General-pukovnik
  • General Armia
  • Maršal (prvým a posledným maršalom JNA bol iba prezident Josip Broz Tito)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.valka.cz/clanek_13707.html
  2. Kniha "Collapse of Yugoslavia 1991-1999" (anglicky), str. 22
  3. a b The Collapse of Yugoslavia 1991-1999, str. 20 s menovkami vojenského vybavenia JNA (anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]