Juhovýchodná Európa
Juhovýchodná Európa je časť Európy na juhovýchode kontinentu, do ktorej sa radia rôzne štáty a územia podľa daného kontextu.
V najširšom poňatí[upraviť | upraviť zdroj]
Albánsko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Čierna Hora
Cyprus[1]- Chorvátsko
Grécko
Macedónsko
Moldavsko
Rumunsko
Srbsko
Turecko (len európska časť – tzn. východná Trácia)
Územia so sporným štatútom[upraviť | upraviť zdroj]
V užšom poňatí sa môžu podľa kontextu za štáty juhovýchodnej Európy považovať napríklad len štáty zasahujúce na územie Balkánu, alebo všetky okrem Turecka, atď.
Grécko je často radené medzi štáty južnej Európy, Maďarsko a Slovinsko medzi štáty strednej Európy a Moldavsko medzi štáty východnej Európy.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť sa rozkladá na Balkánskom polostrove. Najvyššími pohoriami sú Karpaty, Dinárske vrchy, Stará planina a Pindos. Najväčšími riekami sú Dunaj, Sáva, Dráva, Velika Morava a Marica.
Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V 14. storočí dobyli územie juhovýchodnej Európy Osmanskí Turci. Podrobené národy si nezávislosť vybojovali až v 1912 v prvej balkánskej vojne o rok neskôr prepukol konflikt medzi Gréckom a Srbskom na jednej strane a Bulharskom na strane druhej. Po prvej svetovej vojne vzniklo kráľovstvo Juhoslávia. Za druhej svetovej vojny bolo územie obsadené mocnosťami Osi. Po vojne sa všetky štáty v oblasti až na Grécko, Turecko a Cyprus stali súčasťou Východného bloku. Po roku 1989 padol komunizmus vo väčšine krajín juhovýchodnej Európy a začala občianska vojna v Juhoslávii. V roku 2007 pristúpili Bulharsko a Rumunsko do EU.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Prevažujú slovanské jazyky medzi ktoré nepatrí albánčina, maďarčina, rumunčina, gréčtina a turečtina. Medzi slovanské národy patria Bulhari, Slovinci, Srbi, Chorváti, Bosniaci a Macedónci.
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihovýchodní Evropa na českej Wikipédii.