Julius Evola
Julius Evola | |
talianský filozof, spisovateľ, básnik a ezoterik | |
![]() | |
Narodenie | 9. máj 1898 Rím, Taliansko |
---|---|
Alma mater | Univerzita La Sapienza |
Odkazy | |
Webstránka | fondazionejuliusevola.com |
Commons | ![]() |

Barón Giulio Cesare Andrea Evola (19. mája 1898 Rím – 11. júna 1974 tamtiež) tiež známý jako Julius Evola bol talianský tradicionalistický filozof, spisovateľ, básník a ezoterik.
Evola považoval svoje hodnoty za tradicionalistické, aristokratické, bojové a imperialistické. Jeho dielo reflektuje svetonázor založený na kritike modernej spoločnosti, ktorú v dôsledku pôsobenia demokracie, liberalizmu a konzumerizmu považuje za úpadkovú. Odmieta tiež moderné filozofické smery jako existencializmus a nihilizmus, kapitalizmus, scientizmus a desakralizáciu sexuálneho života. V protiklade stojí jeho aristokratické elitárstvo a spiritualizmus. Jeho vzťah k talianskemu fašizmu sa dá označiť za ambivalentní, jeho kritika „zprava“ se opierala o odpor voči buržoázii a vízii nového pohanského rímského impéria, čo bolo v rozpore s Mussoliniho spoluprácou s rímsko-katolickou cirkvou. Čiatočne sympatizoval s mystickým obsahom nemeckého SS, ale neschvaľoval biologický Rasizmus a genocídu z neho vyplývajúcu.[1]
Za trojicu jeho najvýznamnejších diel bývajú považováné Vzbura proti modernému svetu, Muži uprostred ruin a Jazdiť na tygrovi, teda knihy pojednávajúce o jeho svetonázore. Okrem toho napísal niekoľko kníh týkajúcích sa hermetizmu, východních náboženstiev, Svätého grálu, horolezectva a metafyzického významu sexu. Jeho dielo je populárne najmä medzi radikálnymi tradicionalistami, novou pravicou, hnutím Konzervatívnej revolúcie, neofašistami a zástancami Tretej pozície (nacionalistické politické hnutia odmietajúce kapitalizmus aj komunizmus). Niekedy je jeho dielo považované za „bibliu pravicového terorizmu“ a jeho antikapitalistické názory inšpirovali aj zastáncov ľavice.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Julius Evola sa narodil v Ríme ako člen sicílskej šľachtickej rodiny a bol vychovaný v jezuitskom prostredí. Neskôr študoval matematiku, ale jeho štúdium prerušila Prvá svetová vojna, kde bojoval ako dôstojník delostrelectva v meste Asiago. Neskôr ho nadchla Avantgarda a stal sa významným dadaistickým básnikom a maliarom, isté styky tiež udržiaval s futuristickým hnutím Filippa Marinettiho. Pod vplyvom francúzskeho ezoterika Reného Guénona však na počiatku 20. rokov opustil umeleckú dráhu a začal sa venovať štúdiu hermetizmu a východních ezoterických systémov.
Po nástupe fašistického režimu sa aj napriek istým sympatiám, ktoré k nemu Evola mal, dostal pre svoje radikálne názory do sporu s predstaviteľmi vlády, ale pred prípadnou perzekúciou ho ochránili sympatie iných popredných fašistov. Po talianskej kapitulácii 8. septembra 1943 sa presťahoval do Viedne, kde pracoval ako výskumník SS Ahnenerbe a v marci či apríli 1945 po zásahu črepinou počas sovietskeho bombardovania Viedne od pásu dole ochrnul. Do Ríma sa vrátil v roku 1948 a pokračoval v štúdiu ezotericizmu. Tu taktiež napísal väčšinu svojich najvýznamnejších diel. Kvôli tomu, že jeho spisy boli s nadšením prijímané v talianskom neofašistickom hnutí, bol v roku 1951 obvinený z pokusu o obnovu fašizmu v Taliansku a od júna do novembra súdený. Obvinenia bol v plnom rozsahu zbavený, pretože nikdy nebol členom fašistickej strany a neboli nájdené dôkazy, že jeho diela fašizmus oslavujú.[1] Zomrel slobodný a bezdetný 11. júna júna 1974 v Ríme a jeho popol bol uložený do otvoru v ľadovci Mt. Rosa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2024-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-04-26 z originálu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julius Evola na českej Wikipédii.