Julius Evola
| Julius Evola | |
| talianský filozof, spisovateľ, básnik a ezoterik | |
| | |
| Narodenie | 9. máj 1898 Rím, Taliansko |
|---|---|
| Alma mater | Univerzita La Sapienza |
| Odkazy | |
| Webstránka | fondazionejuliusevola.com |
| Commons | |

Barón Giulio Cesare Andrea Evola (19. mája 1898 Rím – 11. júna 1974 tamtiež) tiež známý jako Julius Evola bol talianský tradicionalistický filozof, spisovateľ, básník a ezoterik. Je považovaný za jedného z hlavných ideológov povojnového neofašizmu a krajnej pravice.[1][2]
Evola považoval svoje hodnoty za tradicionalistické, aristokratické, bojové a imperialistické. Jeho dielo reflektuje krajne pravicový svetonázor založený na kritike modernej spoločnosti, ktorú v dôsledku pôsobenia demokracie, liberalizmu a konzumerizmu považuje za úpadkovú. Odmieta tiež moderné filozofické smery jako existencializmus a nihilizmus, kapitalizmus, scientizmus a "desakralizáciu" sexuálneho života. V protiklade stojí jeho aristokratické elitárstvo a spiritualizmus. Taliansky fašizmus kritizoval „zprava“, jeho kritika sa opierala o odpor voči buržoázii a víziu nového pohanského rímského impéria, čo bolo v rozpore s Mussoliniho spoluprácou s rímsko-katolickou cirkvou. Sympatizoval tiež s mystickým obsahom nemeckého SS, hoci neschvaľoval biologický Rasizmus a genocídu z neho vyplývajúcu.[3]
Za trojicu jeho najvýznamnejších diel bývajú považováné Vzbura proti modernému svetu, Muži uprostred ruin a Jazdiť na tigrovi. Okrem toho napísal niekoľko kníh týkajúcích sa hermetizmu, východních náboženstiev, Svätého grálu, horolezectva a metafyzického významu sexu. Jeho dielo je populárne najmä medzi radikálnymi tradicionalistami, tzv. novou pravicou, hnutím Konzervatívnej revolúcie, neofašistami a zástancami Tretej pozície (nacionalistické politické hnutia odmietajúce kapitalizmus aj komunizmus). Niekedy je jeho dielo považované za „bibliu pravicového terorizmu“ a jeho antikapitalistické názory inšpirovali aj zastáncov ľavice. [chýba zdroj]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Julius Evola sa narodil v Ríme ako člen sicílskej šľachtickej rodiny a bol vychovaný v jezuitskom prostredí. Neskôr študoval matematiku, ale jeho štúdium prerušila Prvá svetová vojna, kde bojoval ako dôstojník delostrelectva v meste Asiago. Neskôr ho nadchla Avantgarda a stal sa významným dadaistickým básnikom a maliarom, isté styky tiež udržiaval s futuristickým hnutím Filippa Marinettiho. Pod vplyvom francúzskeho ezoterika Reného Guénona však na počiatku 20. rokov opustil umeleckú dráhu a začal sa venovať štúdiu hermetizmu a východních ezoterických systémov.
Po nástupe fašistického režimu sa aj napriek istým sympatiám, ktoré k nemu Evola mal, dostal pre svoje radikálne názory do sporu s predstaviteľmi vlády, ale pred prípadnou perzekúciou ho ochránili sympatie iných popredných fašistov. Po talianskej kapitulácii 8. septembra 1943 sa presťahoval do Viedne, kde pracoval ako výskumník SS Ahnenerbe a v marci či apríli 1945 po zásahu črepinou počas sovietskeho bombardovania Viedne od pásu dole ochrnul. Do Ríma sa vrátil v roku 1948 a pokračoval v štúdiu ezotericizmu. Tu taktiež napísal väčšinu svojich najvýznamnejších diel. Kvôli tomu, že jeho spisy boli s nadšením prijímané v talianskom neofašistickom hnutí, bol v roku 1951 obvinený z pokusu o obnovu fašizmu v Taliansku a od júna do novembra súdený. Obvinenia bol v plnom rozsahu zbavený, pretože nikdy nebol členom fašistickej strany a neboli nájdené dôkazy, že jeho diela fašizmus oslavujú.[3] Zomrel slobodný a bezdetný 11. júna júna 1974 v Ríme a jeho popol bol uložený do otvoru v ľadovci Mt. Rosa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FERRARESI, Franco. Julius Evola : tradition, reaction, and the Radical Right. European Journal of Sociology / Archives Européennes de Sociologie, 1987-05, roč. 28, čís. 1, s. 107–151. Dostupné online [cit. 2026-05-27]. ISSN 1474-0583. DOI: 10.1017/S0003975600005415. (po anglicky)
- ↑ SHEEHAN, Thomas. Myth and Violence: The Fascism of Julius Evola and Alain de Benoist. Social Research, 1981, roč. 48, čís. 1, s. 45–73. Dostupné online [cit. 2026-05-27]. ISSN 0037-783X.
- 1 2 Archivovaná kópia [online]. [cit. 2024-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-04-26 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julius Evola
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julius Evola na českej Wikipédii.