Juraj I. (Grécko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj I.
kráľ Grékov
Juraj I.
Juraj I., erb
Juraj I., podpis
Panovanie
DynastiaGlücksburkgovci
Panovanie30. marec 186318. marec 1913
Korunovácia30. marec 1863
PredchodcaOto I.
NástupcaKonštantín I.
Biografické údaje
Pôvodné menoChristian Vilhelm Ferdinand Adolf Georg von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg
Narodenie24. december 1845
Kodaň, Dánsko
Úmrtie18. marec 1913 (67 rokov)
Solún, Grécko
PochovanieKráľovské pohrebisko v Tatoi, Grécko
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecKristián IX.
MatkaLujza Hesensko-kasselská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj I.
(multimediálne súbory na commons)

Juraj I. (* 24. december 1845, Kodaň, Dánsko – † 18. marec 1913, Solún, Grécko) bol v rokoch 1863 - 1913 grécky kráľ.

Bol ustanovený gréckym kráľom za participácie troch veľmocí - Spojeného kráľovstva, Francúzska a Ruska po zvrhnutí kráľa Ota I. pri vojenskom puči a následnej občianskej vojne. Napriek počiatočným rozpakom sa stal populárnym a obľúbeným panovníkom.

Bol prvým panovníkom novej gréckej kráľovskej dynastie. Jeho päťdesiatročná vláda (najdlhšia v modernej histórii Grécka) je charakterizovaná početnými územnými ziskami a dôležitou rolou v medzinárodnej politike pred prvou svetovou vojnou, mal vplyv na formovanie novodobej gréckej demokracie zavedením ústavy. Dva týždne pred päťdesiatým výročím svojej intronizácie, počas Balkánskych vojen, bol zavraždený; na rozdiel od jeho dlhého panovania jeho nástupcovia vládli v obdobiach krátkych a neistých.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol druhým synom dánskeho kráľa Kristiána IX. a Lujzy Hesensko-kasselskej. Keď v roku 1862 vtedajší grécky kráľ Oto I. po vypuknuží povstania musel opustiť Grécko, hľadal grécky parlament nového panovníka. Ponuku gréckeho trónu odmietol rad princov z európskych panovníckych domov, neskôr sa Gréci obrátili aj na syna (v tej dobe budúceho) dánskeho kráľa Kristiána IX. - na Viliama, princa von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. Ani Viliam, ani jeho otec nejavili záujem, úradujúci dánsky kráľ Frederik VII. (Viliamov starý otec) ich však prinútil ponuku prijať (údajne na svojho syna burácal: „Ak mu to neprikážeš, tak Ťa zastrelím!“[chýba zdroj]). Čas ukázal, že išlo o voľbu šťastnú nielen pre Viliama, ale predovšetkým pre Grécko.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1863 rozpačitý osemnásťročný princ odišiel do Atén, aby sa ujal vlády ako Juraj I. (stal sa kráľom prv ako jeho otec v Dánsku). Nový kráľ získal skromné kráľovstvo so sto tisíc obyvateľmi žijúcimi v nesmiernej chudobe. Bieda bola taká veľká, že sa Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Rusko zložili a požičali mu peniaze na držanie dvora.

Juraj, ktorého heslom bolo „mojou silou je láska môjho ľudu“[chýba zdroj], sa nedal odradiť a určil si nemalý cieľ: urobiť z Grécka vzorové kráľovstvo. Príjemný, charizmatický kráľ viedol prostý život v paláci v Aténach. Prostota bola hlavnou životnou zásadou kráľa, ktorý sa rád prechádzal v admirálskej uniforme po okolí, alebo uliciach hlavného mesta. Bdelý, ale aj pokojný panovník často cestoval po Európe, aby tu hájil záujmy svojej krajiny. Bol ostatne úzko spriaznený (buď on sám, alebo jeho manželka) s väčšinou vládnucich európskych dynastií: jeho sestra Alexandra bola britskou kráľovnou ako manželka Eduarda VII., sám bol bratom dánskeho kráľa Frederika VIII. a jeho sestra Dagmar bola ruskou cárovnou ako manželka Alexandra III. (manžel súčasnej britskej kráľovnej Alžbety II., princ Philip, je jeho vnukom.) Tieto dobré vzťahy s veľmocami, predovšetkým však s Británoiu, mu umožnili dosiahnuť významné územné zisky. Napríklad získal kontrolu nad ostrovmi v Egejskom mori vďaka zásahu veľmocí, podobne v dôsledku rusko-tureckej vojny získal oblasť Olympu. Dosiahol významné úspechy aj v iných oblastiach, ako napr. stavba Korintského prieplavu a usporiadanie olympijských hier v Aténach roku 1896, ktoré sa konali na novopostavenom štadióne (olympiáda sa vrátila do Atén až o viac ako sto rokov neskôr, v roku 2004).

O čo liberálnejší bol v riadení štátu, o to väčší despota bol v rodinnom živote - nikto z rodiny napríklad nesmel opustiť Atény bez jeho dovolenia.

Atentát a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Ráno dňa 18. marca 1913 vyšiel z domu svojho syna, sprevádzaný iba jedným dôstojníkom, aby sa ako obvykle vrátil pešo, prechádzkou do kráľovského paláca. Tam ho postrelil anarchista Alexandros Schinas. Zomrel dvanásť dní pred päťdesiatym výročím svojho nástupu na trón, v čase, keď plánoval stiahnuť sa z verejného života a chystal sa k abdikácii v prospech svojho syna Konštantína.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Grécka kráľovská rodina pred rokom 1900

Po niekoľkých rokoch mládeneckého života sa v roku 1867 oženil s ruskou veľkokňažnou Oľgou Konštantínovnou (* 1851 – † 1926), neterou ruského cára Alexandra III. Pár mal osem detí:

  1. 1920 Nonnie May Stewart (* 1878 - † 1923)
  2. 1929 princezná Françoise Orléans (* 1902 - † 1953)

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Anton Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich Karol Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederika z Dohna-Leistenau
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich Viliam Šlezvicko-holštajnský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Leopold Schliebenský
 
 
 
 
 
 
 
Friederika Schliebenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Eleonóra z Lehndorffu
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich II. Hesensko-kasselský
 
 
 
 
 
 
 
Karol Hesensko-kasselský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Karolína Hesenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik V.
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
Juraj I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich II. Hesensko-kasselský
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich Hesensko-kasselský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
Viliam Hesensko-kasselský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Viliam Nasavsko-usingenský
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Nasavsko-usingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína z Leiningen-Dagsburgu
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik V.
 
 
 
 
 
 
 
Frederik Dánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juliana Mária Braunschweigská
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Šarlota Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Meklenbursko-schwerinský
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Frederika Meklenbursko-schwerinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Žofia Sasko-kobursko-saalfeldská
 
 
 
 
 
 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří I. Řecký na českej Wikipédii.