Juraj Sklenár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Sklenár
slovenský historik a učiteľ
Narodenie20. február 1744
Tiba, Slovensko
Úmrtie30. január 1790 (45 rokov)
Bratislava, Slovensko

Juraj Sklenár (Sklenar, Szklenár) (* 20. február 1744, Tiba – † 31. január 1790, Bratislava) bol slovenský historik a učiteľ.

Absolvoval Košickú univerzitu, od roku 1764 bol jezuita, pôsobil ako gymnaziálny učiteľ v Levoči, Prešove, Košiciach, Trnave a Bratislave. Roku 1764 vstúpil v Trenčíne do jezuitskej rehole, študoval na univerzite v Košiciach, bol doktor filozofie. Bol výborný pedagóg, vyučoval niekoľko predmetov, v Bratislave i slovenčinu.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Napísal dielo Vetustissimus Magnae Moraviae situs (1784) o polohe Veľkej Moravy a „zaujatí vlasti“ starými Maďarmi, ktoré viedlo k nacionalistickým sporom s maďarským historikom menom I. Katona. Územie Veľkej Moravy umiestnil až k územiu Srbska. Vydal viaceré príležitostné básne a ódy, inauguračné prejavy pri otváraní šk. roku na bratislavskom gymnáziu, spis o prírodných zvláštnostiach Uhorska (Rariora... ), v ktorých informoval o nálezoch zlata a drahých kovov i o zvláštnych rastlinách a zvieratách. Historický charakter má jeho kniha o pôvode a genealógii šľachtického rodu Baťánovcov (Origo...). Najvýznamnejšie je jeho dielo Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu (Vetustissimus...), ktoré vyvolalo polemiku s maďarským historikom Š. Katonom, poznačenú obojstrannou nacionálnou neznášanlivosťou. Pod vplyvom osvietenského kriticizmu prehodnotil v ňom Anonymovu kroniku, bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. S Jurajom Fándlym prepracoval a doplnil dielo J. Papánka Compendiata historia gentis Slavae. Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobranný charakter a napriek niektorým vecným nesprávnostiam obrodne pôsobili na národné zmýšľanie bernolákovskej i štúrovskej generácie.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus ... (1784)
  • Rariora naturae monumenta in Hungaria occuratia (1780)
  • Synchronisticon Josepho e comitibus Battyany... (1776)
  • Oratio inauguralis occasione instauratarum Posonii litterarum (1776)
  • Onomasticon honoribus Mariae Thereseiae ... (1777)
  • Origo et genealogia illustris Battyaniorum gentis ... (1778)
  • Hypercriticon examinis vetustissimi M. Moraviae situ ... (1788)

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]