Preskočiť na obsah

Justin Francis Rigali

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Justin Francis Rigali
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný arcibiskup Filadelfie
kardinál Justin Francis Rigali
kardinál Justin Francis Rigali
Erb Justin Francis Rigali
Verbum caro factum est
Slovo sa stalo telom
Štát pôsobeniaUSA USA
Vatikán Vatikán
Madagaskar Madagaskar
Funkcie a tituly
arcibiskup Filadelfie
15. júla 2003  19. júla 2011
Predchodca Anthony Bevilacqua Charles Joseph Chaput Nástupca
Tajomník Kongregácie pre biskupov
21. decembra 1989  25. januára 1994
Predchodca Giovanni Battista Re Jorge María Mejía Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie19. apríl 1935 (90 rokov)
Los Angeles, Kalifornia, USA
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka25. apríl 1961 (26 rokov)
James Francis McIntyre
arcibiskup Los Angeles, kardinál
Biskup
Menovanie8. jún 1985 (50 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia14. september 1985 (50 rokov)
SvätiteľJán Pavol II.
264. rímsky biskup
SpolusvätiteliaEduardo Martínez Somalo
kardinál
Achille Silvestrini
kardinál
Kardinál
Menovanie21. október 2003 (68 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanta Prisca
Odkazy
Justin Francis Rigali na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Justin Francis Rigali

Mons. Justin Francis kardinál Rigali[1] (* 19. apríl 1935, Los Angeles, Kalifornia, USA) je americký rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup a kardinál. Po diplomatickej a akademickej kariére v Ríme pôsobil v rokoch 19942003 ako arcibiskup St. Louis. Potom pôsobil ako arcibiskup Philadelphie od roku 2003 až do svojej rezignácie v roku 2011 po vyšetrovaní škandálu so sexuálnym zneužívaním vo Philadelphskej arcidiecéze.[2] V roku 2003 bol menovaný za kardinála.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 19. apríla 1935 v Los Angeles v Kalifornii Henrymu Alphonsusovi a Frances Irene (rodenej White) Rigaliovcom ako najmladší zo siedmich detí. Jeho sestra Charlotte vstúpila do Sestier svätého Jozefa a jeho brat Norbert do Spoločnosti Ježišovej. Navštevoval školu Holy Cross a potom v roku 1949 nastúpil do prípravného seminára v Hancock Parku v Los Angeles.

Študoval na jednom z kampusov Los Angeles College, v seminári Our Lady Queen of Angels v San Fernando v Kalifornii a v seminári St. John's v Camarillo v Kalifornii.

25. apríla 1961 bol vysvätený za kňaza pre arcidiecézu Los Angeles kardinálom Jamesom Francisom McIntyrom. Po vysvätení prijal pastoračné úlohy vo farnostiach v Los Angeles a Downey v Kalifornii.[4]

V roku 1961 získal bakalársky titul v odbore posvätná teológia na Katolíckej univerzite v Amerike vo Washingtone, D.C.. V októbri 1961 nastúpil na postgraduálne štúdium na Pápežskom severoamerickom kolégiu v Ríme a v roku 1964 získal titul doktor kánonického práva na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

Počas pobytu v Ríme pôsobil ako asistent počas prvých dvoch zasadnutí (1962  1963) Druhého vatikánskeho koncilu. V lete 1934 sa vrátil do Kalifornie a bol krátko pridelený ako pomocný farár vo farnosti v Pomone. Po návrate do Ríma študoval v rokoch 19641966 na Pápežskej cirkevnej akadémii, aby sa pripravil na svoju diplomatickú prácu pre Vatikán.

Vatikánski sekretariát

[upraviť | upraviť zdroj]

25. novembra 1964 začal svoju službu v anglickej sekcii Štátneho sekretariátu. Od septembra 1966 do februára 1970 pôsobil ako tajomník Apoštolskej nunciatúry na Madagaskare. Vatikán ho 11. júla 1967 vymenoval za pápežského komorníka. 11. februára 1970 sa stal riaditeľom anglickej sekcie Štátneho sekretariátu. Pôsobil aj ako anglický prekladateľ pre pápeža Pavla VI., a sprevádzal ho na niekoľkých medzinárodných cestách.

Počas svojho pôsobenia v Štátnom sekretariáte aj ako kaplán v karmelitánskom kláštore a ako profesor na Pápežskej cirkevnej akadémii. Sprevádzal pápeža Jána Pavla II. na niekoľkých medzinárodných cestách vrátane jeho návštev Spojených štátov v rokoch 1979 a 1987. Vatikán ho 19. apríla 1980 povýšil na čestného preláta a 25. októbra 1984 bol menovaný za magistrálneho kaplána v Ráde maltézskych rytierov.

Pápežská cirkevná akadémia

[upraviť | upraviť zdroj]

8. júna 1985 bol vymenovaný pápežom Jánom Pavlom II. za prezidenta Pápežskej cirkevnej akadémie a titulárneho arcibiskupa Volsinia. Biskupské svätenie prijal 14. septembra 1985 z rúk pápeža Jána Pavla II. spolu s kardinálmi Eduardom Somalom a Achillom Silvestrinim ako spolusvätiteľmi v katedrále v Albano v talianskom Laziu.[5] Za svoje biskupské motto zvolil: „Verbum Caro Factum Est“, čo znamená „Slovo sa telom stalo“. 13. októbra 1986 bol menovaný za člena Rádu Svätého hrobu.

V rokoch 19851990 zastával aj niekoľko funkcií v Rímskej kúrii:

V rovnakom čase poskytoval pastoračnú službu aj farnostiam a seminárom v Ríme.

Arcibiskup z St. Louis

[upraviť | upraviť zdroj]

25. januára 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za siedmeho arcibiskupa St. Louis. Do úradu ho dosadil 15. marca 1994 kardinál Bernardin Gantin.

7. novembra 1994 stal sa členom Rytierov Kolumba. Počas svojho pôsobenia v St. Louis prejavoval záujem o školy a navštívil každú katolícku strednú školu v arcidiecéze. Postavil sa však proti kolektívnemu vyjednávaniu učiteľov a proti akémukoľvek úsiliu, ktoré vynakladali na odborové združovanie. Bol všeobecne uznávaný ako schopný administrátor a efektívny fundraiser, hoci pozorovatelia uviedli, že jeho popularita s pokračujúcim pôsobením klesala.

V januári 1999 hostil návštevu Jána Pavla II. v St. Louis. Pápež sa údajne rozhodol navštíviť arcidiecézu kvôli svojmu dlhoročnému blízkemu priateľstvu s Rigalim v Ríme.

Arcibiskup z Filadelfie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Ján Pavol II. ho 15. júla 2003 vymenoval za ôsmeho arcibiskupa Filadelfie. Za arcibiskupa bol ustanovený 7. októbra 2003. 28. septembra 2003 ho Vatikán povýšil do kardinálskeho kolégia, čo je pre arcibiskupov Filadelfie obvyklá výsada. Bol vymenovaný za kardinála-kňaza v kostole Santa Prisca v Ríme počas konzistória 21. októbra 2003.

Bol jediným americkým kardinálom, ktorý slúžil ako koncelebrant na pohrebnej omši za Jána Pavla II. v roku 2005. Bol tiež jedným z kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili pápežského konkláve v roku 2005, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI..

V septembri 2007 bol pápežom Benediktom XVI. vymenovaný za člena Kongregácie pre biskupov. 31. augusta 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za apoštolského administrátora diecézy Scranton po rezignácii biskupa Josepha Martina a pomocného biskupa Johna Doughertyho. Pôsobil ako apoštolský administrátor osem mesiacov.

16. júna 2011 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za svojho osobitného vyslanca na oslavy 200. výročia narodenia biskupa Jána Neumanna v Prachaticiach v Česku.

Odchod do dôchodku

[upraviť | upraviť zdroj]

19. júla 2011 Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu na funkciu arcibiskupa Filadelfie a za jeho nástupcu vymenoval arcibiskupa Charlesa J. Chaputa. Do úradu bol ustanovený za arcibiskupa 8. septembra 2011. Potom sa utiahol do rezidencie v diecéze Knoxville. Pozval ho tam biskup Richard Stika, s ktorým zdieľa obytné priestory.

Zúčastnil sa konkláve v roku 2013, na ktorej bol zvolený pápež František. Zostal právnený voliť v konkláve až do dovŕšenia 80 rokov 19. apríla 2015. V decembri 2013 odišiel z Kongregácie pre biskupov. Počas tohto obdobia sa zúčastňoval niektorých aktivít v diecéze Nashville. V januári 2023 bol niekoľko dní hospitalizovaný v Knoxville v Tennessee pre nezverejnený zdravotný stav.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. RIGALI Card. Justin Francis [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  2. Philadelphia Cardinal Rigali resigns after abuse probe [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. Justin Francis Cardinal Rigali [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. Cardinal’s 60 years of priesthood cover volumes of memorable moments [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. CARDINAL JUSTIN FRANCIS RIGALI [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  6. Pope taps Chaput for Philadelphia [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Justin Rigali na anglickej Wikipédii.