Juzuru Hanjú

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juzuru Hanjú
羽生 結弦
Hanyu - 2018 Olympics.jpg
Juzuru Hanjú na ZOH 2018
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuJaponsko Japonsko
Dátum narodenia 7. december 1994 (27 rokov)
Miesto narodenia Sendai, Japonsko Japonsko
Bydlisko Toronto, Kanada
Sendai, Japonsko
Výška172 cm
Tréner Brian Orser
Tracy Wilsonová
Ghislain Briand
Bývalí tréneri Nanami Abe
Šoitirou Tuzuki
Choreograf David Wilson
Jeffrey Buttle
Shae-Lynn Bourne
Korčuliarsky klub ANA Minato Tokyo
Toronto Cricket, Skating and Curling Club
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 322.59 (Skate Canada 2019)
Krátky program 111.82 (Majstrovstvá štyroch kontinentov 2020)
Voľný program 212.99 (Skate Canada 2019)

Juzuru Hanjú (jap. 羽生 結弦) (* 7. december 1994, Sendai, Japonsko) je japonský krasokorčuliar súťažiaci v kategórii mužov. Vďaka dokonalému technickému prevedeniu, širokej škále prvkov a nevídanému umeleckému prejavu je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii.

Je dvojnásobným olympijským víťazom (2014, 2018), dvojnásobným majstrom sveta (2014, 2017), štvornásobným víťazom finále ISU Grand Prix (2013–2016), víťazom Majstrovstiev štyroch kontinentov (2020), juniorským majstrom sveta (2010), dvojnásobným víťazom juniorského finále ISU Grand Prix (2009, 2010) a päťnásobným majstrom Japonska (2012–2015, 2020). Má medaily z piatich ďalších Majstrovstiev sveta, bronz z roku 2012 a 2021, striebro z rokov 2015, 2016 a 2019.

Víťazstvom na Majstrovstvách štyroch kontinentov v roku 2020 sa Juzuru Hanjú stal prvým a jediným mužským krasokorčuliarom, ktorý dosiahol tzv. Super Slam – zvíťazil vo všetkých hlavných juniorských aj seniorských súťažiach (Majstrovstvá sveta, Finále ISU Grand Prix, Majstrovstvá štyroch kontinentov). Svetový rekord prekonal 19-krát, čo je najviac spomedzi jednotlivcov od zavedenia nového hodnotiaceho systému ISU v roku 2004. Je prvým krasokorčuliarom, ktorý dosiahol viac ako 100 bodov v krátkom programe, viac ako 200 bodov vo voľnej jazde a viac ako 300 bodov za celkový súčet bodov.

Juzuru Hanjú je prvým ázijským krasokorčuliarom, ktorý získal olympijské zlato v súťaži jednotlivcov. V devätnástich rokoch sa stal najmladším krasokorčuliarom, ktorý vyhral Olympijské hry od roku 1948, keď sa z víťazstva tešil Dick Button. Je taktiež prvým krasokorčuliarom v kategórii mužov, ktorý vyhral Olympijské hry dvakrát za sebou od čias Dicka Buttona v rokoch 1948 a 1952. V roku 2016 na súťaži CS Autumn Classic International v Kanade ako prvý skočil v súťaži štvoritý rittberger. Je prvým krasokorčuliarom z Ázie, ktorý viackrát vyhral Majstrovstvá sveta v kategórii mužov.

V rokoch 2013 až 2017 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU najlepším krasokorčuliarom sveta v kategórii mužov.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2010 – 2011: Seniorský debut[upraviť | upraviť zdroj]

Juzuru Hanjú a tréner Brian Orser

V sezóne 2010–2011 sa Hanjú vo veku pätnásť rokov presunul do seniorskej kategórie. Pri svojom debute na NHK Trophy obsadil 4. miesto.[2] Vo voľnej jazde skočil prvýkrát v súťaži ISU štvoritý toeloop. Na súťaži Cup of Russia skončil na 7. mieste.[3] Na národných majstrovstvách Japonska bol síce druhý po krátkom programe, no napokon obsadil konečné štvrté miesto. Následne sa predviedol na Majstrovstvách štyroch kontinentov 2011, kde získal striebornú medailu a vytvoril svoje nové osobné maximum v súčte bodov.[4] Jeho ďalšiu kariéru významne poznačila prírodná katastrofa. Hanjú trénoval na miestnom klzisku, keď jeho domovské mesto Sendai a celý priľahlý región zasiahlo v marci 2011 zemetrasenie a cunami. Hanjú vybehol ešte s korčuľami na nohách von a niekoľko dní strávil s rodinou v prístrešku pre obete zemetrasenia.[5] Domovské klzisko v Sendai bolo poškodené a kvôli ďalším tréningom sa presunul do Jokohamy a Hačinohe.[5][6] V tomto čase sa zúčastnil 60 krasokorčuliarskych show, aby tak získal možnosť trénovať.[7] V apríli 2011 sa predviedol aj v charitatívnej korčuliarskej show na podporu obetí.[6]

Sezóna 2011 – 2012: Prvá medaila z Majstrovstiev sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu 2011 – 2012 začal Hanjú víťazstvom na Nebelhorn Trophy.[8] V rámci série Grand Prix skončil na Cup of China štvrtý[9] a na Rostelecom Cup v Rusku zaznamenal svoje prvé GP víťazstvo, čím sa kvalifikoval do finále Grand Prix, kde skončil štvrtý.[10]

Na Majstrovstvách Japonska získal bronz a s ním aj miestenku na Majstrovstvá sveta. Pri svojom debute na MS skončil Hanjú siedmy v krátkom programe a druhý vo voľnej jazde, čo mu celkovo prinieslo premiérovú bronzovú medailu. Zlato získal Kanaďan Patrick Chan a striebro jeho krajan Daisuke Takahaši.[11]

V apríli 2012 zmenil Hanjú trénera a premiestnil sa do Toronta k Brianovi Orserovi.[7]

Sezóna 2012 – 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu začal Hanjú na Finlandia Trophy, kde zvíťazil. Vo voľnej jazde skočil dva štvorité skoky – toeloop a salchov – ten druhý prvýkrát na súťaži ISU.[12] Na prvej Grand Prix sezóny, Skate America, získal striebro, pričom v krátkom programe vytvoril nový svetový rekord s počtom bodov 95.07.[13] Na druhom podujatí, NHK Trophy, ktoré sa konalo v jeho rodnom meste, dosiahol v krátkom programe 95.32 bodu, čím opäť prekonal svoj rekord a celkovo zvíťazil.[14] Vo finále Grand Prix v Soči skončil napokon druhý.[15]

ZOH 2014

V decembri 2012 získal svoj prvý titul japonského šampióna.[16] Na Majstrovstvách štyroch kontinentov skončil druhý[17], na Majstrovstvách sveta štvrtý.[18]

Olympijská sezóna 2013 – 2014: Prvá zlatá olympijská medaila a titul majstra sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijskú sezónu Hanjú otvoril viťazstvom na súťaži Finlandia Trophy. Na oboch podujatiach ISU Grand Prix, Skate Canada a Trophée Éric Bompard, obsadil druhé miesto, čím sa kvalifikoval do finále Grand Prix. Tu v krátkom programe vytvoril nový svetový rekord, 99.84 bodov, a zvíťazil[13]. Na Majstrovstvách Japonska získal svoj druhý titul a zaistil si tak účasť v tíme Japonska na ZOH v Soči a Majstrovstvách sveta 2014.[19]

V tímovej súťaži na zimných olympijských hrách 2014 v ruskom Soči sa Hanjú zúčastnil iba krátkeho programu, ktorý vyhral a získal tak pre tím Japonska 10 bodov.[20] Japonsko napokon skončilo bez medaily, celkovo piate. V individuálnej súťaži prekonal v krátkom programe svoj predchádzajúci svetový rekord a so skóre 101.45 sa stal prvým mužom, ktorý prekonal hranicu 100 bodov za krátky program. Vyhral aj voľnú jazdu a získal tak svoju prvú olympijskú zlatú medailu a taktiež prvú zlatú medailu pre Japonsko v tejto kategórii. Bolo to zároveň len druhé krasokorčuliarske zlato pre Japonsko, pred ním ho získala na ZOH 2006 v Turíne v kategórii žien Šizuka Arakawa.[21]  

Sezónu zakončil Hanjú ziskom svojho prvého titulu na Majstrovstvách sveta v domácom prostredí v japonskom Saitame. Stal sa prvým krasokorčuliarom od čias Alexeja Jagudina v roku 2002, ktorý vyhral ZOH, Majstrovstvá sveta a finále Grand Prix v jednej sezóne.

Sezóna 2014 – 2015[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna bola poznačená viacerými zraneniami. Hneď v jej úvode Hanjú odstúpil z Finlandia Trophy kvôli problémom s chrbátom.[22] Na Cup of China bol druhý po krátkom programe.[22] Nasledujúci deň počas rozkorčuľovania pred voľnou jazdou sa na ľade nešťastne zrazil s domácim Yan Hanom. Zranený Hanjú sa aj napriek tomu s náplasťami na hlave rozhodol už o pár minút nato nastúpiť do voľnej jazdy. Päťkrát v nej spadol, no stačilo mu to na zisk striebornej medaily.[23] Po súťaži mu museli zašiť zranené miesta na hlave a brade a odletel na vyšetrenie do Japonska, kde zistili, že mal nielen otlčenú hlavu a bradu, ale aj zranenú bránicu, ľavé stehno a pravý členok.[24]

Pár dní pred NHK Trophy Hanjú oznámil, že bude súťažiť, hoci nie je v ideálnej forme.[25] V krátkom programe sa trápil a skončil piaty.[26] Treťou najlepšou voľnou jazdou to vytiahol na celkové štvrté miesto, čím sa tesne kvalifikoval na finále Grand Prix a to len o 0.15 bodu. Vo finále vyhral krátky program aj voľnú jazdu (s novým osobným maximom a najlepším skóre sezóny)[27] a získal zlatú medailu o vyše 34 bodov pred Javierom Fernándezom.[28]

V decembri získal svoj tretí titul Majstra Japonska, keď vyhral krátky program aj voľnú jazdu.[29] Z exhibície však musel odstúpiť po zdravotných problémoch.[30] V ďalších dňoch podstúpil operáciu, dva týždne bol hospitalizovaný a trénovať mal začať po mesiaci. Začiatkom februára si však zranil pravý členok. Tréning obnovil až v marci v Japonsku bez trénera Briana Orsera.  

Na Majstrovstvách sveta v Šanghaji vytvoril v krátkom programe svoje osobné maximum sezóny. Celkovo skončil druhý so stratou takmer 3 bodov na víťazného Španiela Javiera Fernándeza.[31]

V apríli sa prvýkrát zúčastnil tímovej súťaže World Team Trophy v Tokiu. Ako jediný súťažiaci obsadil prvé miesto v krátkom programe (s osobným maximom sezóny) aj voľnej jazde a prispel tak 24 bodmi, ktoré pomohli Japonsku získať bronzovú medailu za víťazným tímom USA a Ruskom.

Sezóna 2015 – 2016: Prekonávanie svetových rekordov[upraviť | upraviť zdroj]

Finále Grand Prix 2015

Pre svoju voľnú jazdu na túto sezónu si Hanjú vybral soundtrack z filmov Onmyōji a Onmyōji 2, ktoré zobrazujú život filozofa a astrológa Abe no Seimeia. Stretol sa aj s hercom, ktorý stvárnil hlavnú postavu, aby sa poradil, ako ju čo najlepšie stvárniť na ľade. Sezónu začal víťazstvom na Skate Canada Autumn Classic s náskokom 36 bodov pred Kanaďanom Namom Nguyenom.[32]

Na Skate Canada 2015 bol po krátkom programe šiesty po tom, čo namiesto štvoritého toeloopa skočil iba dvojitého. Vo voľnej jazde skočil tri štvorité skoky, salchov a toeloop v prvej polovici a ďalší toeloop v druhej polovici programu, čo mu prinieslo celkové druhé miesto za Patrickom Chanom.[33] Na NHK Trophy vytvoril v krátkom programe nový svetový rekord s počtom bodov 106.33. Čisto v ňom predviedol štvoritý salchov, kombináciu štvoritý toeloop-trojitý toeloop a trojitého axela. Vo voľnej jazde skočil čisto štyri štvorité skoky a získal 216.07 bodu, celkovo 322.40, čím vytvoril ďalšie dva svetové rekordy v počte bodov za voľnú jazdu a celkovo.[34]

Na finále Grand Prix v Barcelone prekonal v krátkom programe svoj rekord spred dvoch týždňov, keď získal 110.95 bodov.[35] Vo voľnej jazde prekonal ďalší svetový rekord, získal 219.48 bodov, celkovo teda 330.43 bodov a ako prvý krasokorčuliar svoje tretie víťazstvo vo finále GP za sebou. Pred druhým Fernándezom mal náskok 37.48 bodu, čím prekonal dovtedajší najväčší rozdiel (35,1) z roku 2004 vytvorený Jevgenijom Pľuščenkom.[36]

V decembri vyhral svoj štvrtý japonský titul po tom, čo vyhral krátky program aj voľnú jazdu.[37] Majstrovstiev štyroch kontinentov sa nezúčastnil, aby sa mohol sústrediť na Majstrovstvá sveta v Bostone.[38] Tu opäť predviedol čistý krátky program a vytvoril si náskok 12.04 bodu pred Javierom Fernándezom.[39] Vo voľnej jazde sa rukou dotkol ľadu po prvom štvoritom salchove, pri druhom pokuse spadol a prišiel tak o kombináciu, mal nečistý výjazd po trojitom axeli, namiesto trojitého salchova skočil len dvojitého a po trojitom lutze sa opäť dotkol rukou ľadu. Kvôli týmto chybám stratil svoj veľký náskok a skončil napokon druhý za Fernándezom.[40][41]  

Koncom apríla Japonská korčuliarska federácia oznámila, že Hanjú sa bude najbližšie dva mesiace liečiť zo zranení. S bolesťami v ľavej nohe bojoval od začiatku sezóny. Kvôli nim sa rozhodol do svojej voľnej jazdy na MS zakomponovať ako tretí štvoritý skok salchov namiesto toeloopa.[42]

Olympijská sezóna 2017 – 2018: Druhá zlatá olympijská medaila[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2017 – 2018 sa Hanjú vrátil k svojmu krátkemu programu Balada č.1 od Fryderyka Chopina, ktorým pred dvoma sezónami prekonával svetové rekordy. Vo svojej voľnej jazde sa taktiež vrátil k programu Seimei, ktorý predvádzal v sezóne 2015 – 2016.[43] Na prvej súťaži sezóny, Skate Canada Autumn Classic International, prekonal v krátkom programe svoj svetový rekord z finále Grand Prix 2015 – 2016, keď získal 112.72 bodov. Vo voľnej jazde však skončil až piaty a celkovo druhý za svojím tréningovým partnerom z Toronta, Javierom Fernándezom.[44]

Na súťaži Rostelecom Cup 2017 v Rusku bol Hanjú po krátkom programe druhý. Vo voľnej jazde prvýkrát skočil štvoritého lutza. Napokon skončil celkovo druhý. Začiatkom novembra 2017 si pri trénovaní štvoritého lutza zranil pravý členok a odstúpil z NHK Trophy.[45] To mu znemožnilo účasť vo finále Grand Prix, kde mohol bojovať o svoj piaty titul v rade. Kvôli zraneniu sa nezúčastnil ani na Majstrovstvách Japonska, ktoré slúžia ako kvalifikácia na olympijské hry. Vďaka svojmu vedúcemu postaveniu vo svetovom rebríčku ISU a ako obhajca olympijského zlata bol aj napriek tejto neúčasti nominovaný do japonského tímu pre olympijské hry v juhokórejskom Pchjongčchangu aj Majstrovstvá sveta v Miláne.[46]  

ZOH 2018, zľava Šoma Uno, Juzuru Hanjú, Javier Fernández

Tímovej súťaže na zimných olympijskych hrách sa nezúčastnil, aby mohol v Toronote trénovať na individuálnu súťaž. Na tlačovej konferencii po jednom z oficiálnych tréningov Hanjú odhalil, že kvôli zraneniu nemohol až do januára trénovať[47] a trojité skoky začal skákať iba tri týždne a štvorité iba dva týždne pred olympijskou súťažou.

Dňa 16. februára Hanjú predviedol bezchybný krátky program, za ktorý získal 111.68 bodov a vedenie v súťaži.[48] Za voľnú jazdu získal 206.17 bodov a s celkovým súčtom 317.85 bodov získal svoju druhú zlatú olympijskú medailu za sebou. Naposledy sa to podarilo ešte v rokoch 1948 a 1952 americkému krasokorčuliarovi Dickovi Buttonovi.[49]

Majstrovstiev sveta v marci sa Hanjú nakoniec nezúčastnil, aby si doliečil zranený členok.

Neskôr v Tokiu bol Hanjú hostiteľom svojej prvej vlastnej show Continues with Wings, kam pozval krasokorčuliarov, ktorí ho počas kariéry ovplyvnili a inšpirovali.[50] Predviedol na nej mix svojich starých programov bez skokov, keďže sa stále liečil zo zranenia. V júni 2018 získal ocenenie People's Honour Award, prestížne ocenenie vlády, ktoré udeľuje japonský premiér. Hanjú je najmladším spomedzi ocenených od roku 1977, kedy sa táto cena udeľovala prvýkrát. Je taktiež prvým oceneným krasokorčuliarom.[51]

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

MS 2012, zľava Daisuke Takahashi, Patrick Chan a Juzuru Hanjú
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2020-2021
  • Heaven and Earth
    hudba: Isao Tomita
    choreo: Shae-Lynn Bourne
  • Let's Go Crazy
    hudba: Prince
    choreo: Jeffrey Buttle

  • Hana wa Saku
    hudba: Fumiya Sashida
    choreo: Nanami Abe

  • Haru yo, Koi
    hudba: Yumi Matsutoya
    prevedenie: Shinya Kiyozuka
    choreo: David Wilson
2019-2020
  • Chopin Ballade No. 1
    hudba: Frédéric Chopin
    choreo: Jeffrey Buttle

  • Otoñal (Autumnal)
    hudba: Raúl Di Blasio
    choreo: Jeffrey Buttle
  • Seimei
    hudba: Shigeru Umebayashi
    choreo: Shae-Lynn Bourne

Origin:

Hope and Legacy:
  • View of Silence
  • Asian Dream Song (Piano Stories II – The Wind of Life)
    hudba: Joe Hisaishi
    choreo: Shae-Lynn Bourne

  • Seimei
    hudba: Shigeru Umebayashi
    choreo: Shae-Lynn Bourne

  • Notte stellata (Labuť)
    hudba: Tony Renis, Camille Saint-Saëns
    prevedenie: Il Volo
    choreo: David Wilson

  • Haru yo, Koi
    hudba: Yumi Matsutoya
    prevedenie: Shinya Kiyozuka
    choreo: David Wilson

  • Parisienne Walkways
    hudba: Gary Moore
    choreo: Jeffrey Buttle
2018-2019
  • Otoñal (Autumnal)
    hudba: Raúl Di Blasio
    choreo: Jeffrey Buttle
Origin:
  • Haru yo, Koi
    hudba: Yumi Matsutoya
    prevedenie: Shinya Kiyozuka
    choreo: David Wilson

  • Masquerade
    hudba: Toshimitsu Deyama
    choreo: Shae-Lynn Bourne

  • Crystal Memories
    hudba: Toshimitsu Deyama
    choreo: David Wilson
2017-2018
  • Seimei
    hudba: Shigeru Umebayashi
    choreo: Shae-Lynn Bourne
  • Wings of Words
    hudba: Yukinojo Mori, Yoko Kasinagaya, Naohisa Taniguchi

prevedenie: CHEMISTRY


Hope and Legacy:
  • View of Silence
  • Asian Dream Song (from Piano Stories II – The Wind of Life)
    hudba: Joe Hisaishi
    choreo: Shae-Lynn Bourne

  • Haru yo, Koi
    hudba: Yumi Matsutoya
    prevedenie: Shinya Kiyozuka
    choreo: David Wilson

  • Notte stellata (Labuť)
    hudba: Tony Renis, Camille Saint-Saëns
    prevedenie: Il Volo
    choreo: David Wilson
2016-2017
  • Let's Go Crazy
    hudba: Prince
    choreo: Jeffrey Buttle
Hope and Legacy:
  • View of Silence (Pretender)
  • Asian Dream Song (Piano Stories II – The Wind of Life)
    hudba: Joe Hisaishi
    choreo: Shae-Lynn Bourne
  • Notte stellata (Labuť)
    hudba: Tony Renis, Camille Saint-Saëns
    prevedenie: Il Volo
    choreo: David Wilson
2015-2016
  • Seimei
    hudba: Shigeru Umebayashi
    choreo: Shae-Lynn Bourne
  • Requiem of Heaven and Earth
    hudba: Yasunobu Matsuo
    choreo: Kenji Miyamoto
2014-2015
  • Parisienne Walkways
    hudba: Gary Moore
    choreo: Jeffrey Buttle

  • The Final Time Traveler
    hudba: Sarah Alainn
    choreo: Kenji Miyamoto

  • Hana wa Saku
    hudba: Fumiya Sashida
    choreo: Nanami Abe
2013–2014
  • „Etuda Op. 8 č. 12 v D-mol“
    hudba: Alexandr Skriabin
    choreografia: Nanami Abeová


  • „Story“
    hudba: AI
    choreografia: Kendži Mijamoto
2012–2013

  • „Hana Ni Nare“
    hudba: Fumija Sašida
    choreografia: Kendži Mijamoto
2011–2012
  • „Etuda Op. 8 č. 12 v D-mol“
    hudba: Alexandr Skriabin
    choreografia: Nanami Abeová
  • „Kissing You“
    (soundtrack k filmu „Romeo + Juliet“ z roku 1996)
    hudba: Craig Armstrong
  • „Escape“
    (soundtrack k filmu „Plunkett & Macleane“)
    hudba: Craig Armstrong
    choreografia: Nanami Abeová
  • „Biela legenda“
    (z baletu Labutie jazero)
    hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij
    aranžmán a prevedenie: Ikuko Kawaiová
    choreografia: Nanami Abeová

  • „Somebody to Love“
    hudba: Justin Bieber
    choreografia: Nanami Abeová
2010–2011
  • „Biela legenda“
    (z baletu Labutie jazero)
    hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij
    aranžmán a prevedenie: Ikuko Kawaiová
    choreografia: Nanami Abeová
  • „Vertigo“
    hudba: U2
2009–2010
  • „The Bait“
  • „Bare Island“
    (soundtrack k filmu „Mission: Impossible II“)
    hudba: Hans Zimmer
    choreografia: Nanami Abeová
  • „Change“
    hudba: Monkey Majik + Yoshida Brothers
2008–2009
  • „Bolero“
    (soundtrack k muzikálu Moulin Rouge!)
    hudba: Steve Sharples
    choreografia: Nanami Abeová
  • „Change“
    hudba: Monkey Majik + Yoshida Brothers
2007–2008
  • „Sing, Sing, Sing (With a Swing)“
    hudba: Louis Prima
    choreografia: Nanami Abeová
2006–2007
  • „Storm“
  • „Kismet“
    hudba: Bond
    choreografia: Nanami Abeová

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[52]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2008 – 09 2009 – 10 2010 – 11 2011 – 12 2012 – 13 2013 – 14 2014 – 15 2015 – 16 2016 – 17 2017 – 18 2018 – 19 2019 – 20 2020 – 21
ZOH 1 1
Majstrovstvá sveta 3 4 1 2 2 1 2 x 3
Majstrovstvá štyroch kontin. 2 2 2 1
Finále GP 4 2 1 1 1 1 2
GP Bompard 2
GP Cup of China 4 2
GP NHK Trophy 4 1 4 1 1 1
GP Cup of Russia 7 1 2 1
GP Skate America 2
GP Skate Canada 2 2 2 1
GP Finland 1
Finlandia Trophy 1 1
Nebelhorn Trophy 1
Autumn Classic 1 1 2 1 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 12 1
Finále Grand Prix juniorov 1
JGP Croatia 1
JGP Italy 5
JGP Poland 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Japonska 8 6 4 3 1 1 1 1 1 1
Majstrovstvá Japonska juniorov 1 1
Tímové súťaže
ZOH 5 T / 1 P
World Team Trophy 3 T / 1 P 1 T / 3 P 3 T / 2 P
GP = Grand Prix; JGP = Juniorská Grand Prix; WD = odstúpil zo súťaže; x = MS v Montreale pre pandémiu zrušené; T = Tímový výsledok; P = Personal/osobné umiestnenie
Výsledky
Medzinárodné juniorské súťaže
Podujatie 2004 – 05 2005 – 06 2006 – 07 2007 – 08
Skate Copenhagen 1 N.
Národné súťaže
Majstrovstvá Japonska juniorov 7 3
Majstrovstvá Japonska nováčikov 1 B. 2 B. 3 A. 1st A.
N = nováčikovský level; A. = nováčikovský level skup. A; B. = nováčikovský level skup. B

Technika[upraviť | upraviť zdroj]

Yuzuru Hanyu a Biellmannovej pirueta

Vďaka svojej schopnosti kombinovať silné technické prevedenie s vyzretým a univerzálnym umeleckým prejavom je Hanjú považovaný za jedného z najvšestrannejších krasokorčuliarov.[53] Strieborný olympijský medailista z roku 2006, Stéphane Lambiel, ho označil za najdokonalejšieho krasokorčuliara, pravdepodobne vôbec.[54] Viaceré médiá a komentátori ho označujú za najlepšieho krasokorčuliara v histórii[54], a to najmä po tom, čo získal svoje druhé olympijské zlato. Toto označenie si zaslúžil vďaka svojej schopnosti udržať sa na výslní v silnej konkurencii tak dlho a schopnosti predviesť silný výkon pod tlakom.[55]  

Do jeho korčuliarskeho repertoáru patrí Biellmannovej pirueta alebo tzv. doughnut pirueta. Oba prvky sú najmä v mužskej kategórii považované za veľmi ťažké, keďže si vyžadujú vysokú úroveň flexibility.[56] Ďalšie charekteristické prvky jeho jázd sú Ina Bauer so záklonom, tzv. hydroblade, či side lunge (bočný výpad).[27] Jeho elementy sú obdivované pre ich kvalitu prevedenia, jeho skoky pre svoju precíznosť, načasovanie do hudby, flow a pokrytie ľadovej plochy.[57] Je takisto známy svojimi zložitými vstupmi do trojitého axela. Do toho často vstupuje zozadu (tzv. back counter), z tvízlov alebo z tzv. mondu (spread eagle).[58]  

Hanjú je prvým krasokorčuliarom, ktorý v súťaži úspešne skočil štvoritý rittberger. Stalo sa tak 30. septembra 2016 v krátkom programe na súťaži Autumn Classic International v Montreale. Je taktiež jediným krasokorčuliarom, ktorý úspešne predviedol kombináciu štvoritého toeloopa a trojitého axela. Prvýkrát sa mu to podarilo na Grand Prix Helsinki v roku 2018. Je taktiež prvým krasokorčuliarom s úspešnou kombináciou štvoritý toeloop - euler – trojitý flip zo Skate Canada 2019. Hanjú ovláda 4 štvorité skoky – toeloop, salchov, rittberger a lutz – a v súčasnosti sa pokúša aj o štvoritého axela: „Pred touto súťažou (Majstrovstvá sveta 2021 v Štokholme) som veľa trénoval štvoritého axela, a tým som trochu preťažil svoje telo. Chcem byť prvým športovcom, ktorý ho úspešne skočí na oficiálnej súťaži.“ [59]    

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
  2. ISU GP NHK Trophy 2010 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  3. ISU GP Cup of Russia 2010 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  4. ISU Four Continents Figure Skating Championships - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  5. a b Departments: Yuzuru Hanyu Rises From the Ashes — By Klaus-Reinhold Kany — International Figure Skating Magazine Articles [online]. web.archive.org, 2012-01-21, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  6. a b Golden Skate [online]. 2011-04-21, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Absolute Skating [online]. www.absoluteskating.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  8. Golden Skate [online]. 2011-09-23, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ISU GP Cup of China 2011 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  10. ISU GP and JGP Final 2011 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  11. ISU World Figure Skating Championships 2012 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  12. Golden Skate [online]. 2012-10-08, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. a b www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  14. Golden Skate [online]. 2012-11-23, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ISU Grand Prix Final 2012 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  16. Japan Figure Skating Championships 2012 [online]. www.jsfresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  17. ISU Four Continents Championships 2013 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  18. ISU World Figure Skating Championships 2013 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  19. Hanyu wins All-Japan, secures Sochi berth - The Japan News [online]. web.archive.org, 2014-01-01, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  20. NBC New York [online]. [Cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. AUTHOR, No. Hanyu gets hero's welcome in parade [online]. The Japan Times, 2014-04-26, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. a b THOMAS, Ben. Article expired [online]. The Japan Times, 2013-05-10, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ZACCARDI, Nick. OlympicTalk | NBC Sports [online]. 2014-11-09, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ZACCARDI, Nick. OlympicTalk | NBC Sports [online]. 2014-11-10, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Hanyu 'determined' to qualify for Grand Prix Final [online]. The Japan Times, 2014-11-27, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. GALLAGHER, Jack. Determined Hanyu books spot in Grand Prix Final by razor-thin margin [online]. The Japan Times, 2014-11-29, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. a b Golden Skate [online]. 2015-06-20, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ISU Grand Prix of Figure Skating Final 2014 - Men [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online.
  29. GALLAGHER, Jack. Hanyu claims third national title by impressive margin [online]. The Japan Times, 2014-12-28, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. GALLAGHER, Jack. Miyahara rises to occasion, collects first national title [online]. The Japan Times, 2014-12-28, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ISU World Figure Skating Championships 2015 - Men Free Skating - ISU [online]. web.archive.org, 2017-05-10, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online.
  32. AUTHOR, No. Hanyu takes lead in season debut [online]. The Japan Times, 2015-10-15, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. Golden Skate [online]. 2015-11-19, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. Perfect Hanyu scores record 322.40 points to win NHK Trophy title ‹ Japan Today: Japan News and Discussion [online]. web.archive.org, 2015-12-08, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online.
  35. ZACCARDI, Nick. OlympicTalk | NBC Sports [online]. 2015-12-10, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ZACCARDI, Nick. OlympicTalk | NBC Sports [online]. 2015-12-12, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. AUTHOR, No. Hanyu nabs fourth straight national title; Miyahara leads women's field [online]. The Japan Times, 2015-12-26, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. Articles: Yuzuru Hanyu Focused on Worlds; Mao Asada Heads to Taipei — By Hiro Yoshida — International Figure Skating Magazine Articles [online]. web.archive.org, 2016-01-26, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online.
  39. Golden Skate [online]. 2016-03-31, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ISU World Figure Skating Championships 2016 [online]. www.isuresults.com, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online.
  41. Javier Fernandez defends figure skating world title with stunning comeback [online]. the Guardian, 2016-04-02, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. AUTHOR, No. Hanyu sidelined with foot injury [online]. The Japan Times, 2016-04-26, [cit. 2021-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. AUTHOR, No. Hanyu returns to 'Onmyoji' soundtrack for Olympic season [online]. The Japan Times, 2017-08-09, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. NEWS, KYODO. Figure skating: Hanyu 2nd in Autumn Classic after error-filled free [online]. Kyodo News+, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  45. LONGMAN, Jeré. Yuzuru Hanyu Withdraws From Key Skating Event After Injury. The New York Times, 2017-11-10. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  46. Figure skating entries for the 2018 Winter Olympics [online]. Rocker Skating - Analysis by Jackie Wong, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. Hanyu's path to 2nd Olympic gold was paved with patience [online]. USA TODAY, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. GALLAGHER, Jack. Yuzuru Hanyu takes lead after short program at Pyeongchang Games [online]. The Japan Times, 2018-02-16, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. LONGMAN, Jeré; MATHER, Victor. Yuzuru Hanyu Writes Another Chapter in Figure Skating Legend. The New York Times, 2018-02-16. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  50. AUTHOR, No. Hanyu skates in own show, will compete next season [online]. The Japan Times, 2018-04-14, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. NEWS, KYODO. Olympic figure skating champ Yuzuru Hanyu to receive People's Honor Award [online]. Kyodo News+, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.
  52. Oficiálna výsledková listina Juzuru Hanjú na stránke ISU
  53. Opining on Olympic men (part 2): Yuzuru Hanyu, no doubt, the greatest [online]. Rocker Skating - Analysis by Jackie Wong, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. a b LONGMAN, Jeré. The Greatest Figure Skater Ever Is Michael Jackson on Ice, Surrounded by Winnie the Poohs. The New York Times, 2018-01-04. Dostupné online [cit. 2021-05-17]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  55. Opining on Olympic men (part 2): Yuzuru Hanyu, no doubt, the greatest [online]. Rocker Skating - Analysis by Jackie Wong, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. A Post-Plushenko Champion: Hanyū Yuzuru Wins Figure Skating Gold [online]. nippon.com, 2014-02-19, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. Ice Skates - Edea [online]. [Cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. SCIBILIA, Angele. The Wrong edge, figure skating blog [online]. 2012-11-23, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  59. AGENCIES. Nathan Chen catches Yuzuru Hanyu for third straight world figure skating title [online]. the Guardian, 2021-03-27, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yuzuru Hanju na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).