Ján Stacho
| Ján Stacho | |
| slovenský básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 1. január 1936 Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. júl 1995 (59 rokov) Bratislava, Slovensko |
Ján Stacho (* 1. január 1936, Trnava – † 15. júl 1995, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny (konkretisti).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z robotníckej rodiny, stredoškolské vzdelanie získal v Trnave. V roku 1954, po absolutóriu gymnázia, pokračoval štúdiom na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1960. Pracoval ako lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. V rokoch 1964 –1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátko pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii, v rokoch 1970 –1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Po autonehode v roku 1973 bol doživotne pripútaný na lôžko a v invalidnom dôchodku.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Je neopakovateľným, osobitým básnikom-konkrétistom tzv. Trnavskej skupiny. Do poézie vniesol nové, senzibilné videnie sveta i jeho faktov a predkladá ho cynizmom a drsnosťou. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti, zmyslovom vnímaní a výraznej erotickej rovine vnímania. Z uvedeného rámca sa vymyká posledná zbierka (napísaná po autonehode a následnom, takmer totálnom ochrnutí) Z prežitého dňa. Prostredníctvom jazyka a motívov žena - muž, láska - bolesť, samota - viera, krutosť - čistota, detstvo - domov, choroby - hrôzy, smrť - život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pocity a videnie. Skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život s neustálou inováciou a metamorfózami - ktoré v sebe nesú humanistické posolstvo - oslobodzujú básnika od rutinérstva a sebauspokojovania. Jeho poézia je nielen výrazom protirečení sveta v 60. rokoch dvadsiateho storočia, ale aj subjektívnych konfliktov vychádzajúcich z rozporov skutočnosti a osobných problémov, ktoré mu priniesol život. Spôsob, ako ich autor neopakovateľne zobrazil v poézii, zaradil sa k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Objavil nové dimenzie ľudského sveta, vytrháva čitateľa zo všednej skutočnosti, ponúka dovtedy neobjavené obzory, obohacuje jeho vnímavosť i videnie. Okrem vlastnej tvorby prekladal i poéziu z francúzštiny (Jean-Nicholas Arthur Rimbaud), španielčiny, poľštiny, prekladal aj juhoslovanskú poéziu.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1961 – Svadobná cesta
- 1964 – Dvojramenné čisté telo
- 1967 – Zážehy
- 1969 – Apokryfy
- 1978 – Z prežitého dňa
Výbery
[upraviť | upraviť zdroj]- 1970 – Čítanie z prachu
- 1977 – Básne
- 1983 – Preklady, výber z prekladov (sumerská poézia, poézia afrických kmeňov, spevy černokožcov, Charles Baudelaire, Jean-Nicholas Arthur Rimbaud, Corbiére, Perce, Walt Whitman, Pablo Neruda, Thomas a i.)
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1981 – Hadí princ
Tvorba pre deti a mládež
[upraviť | upraviť zdroj]- 1959 – Čokoládová rozprávka
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- 1963 – Pierre Jean de Béranger: Piesne
- 1964 – Jean-Nicholas Arthur Rimbaud: Opitá loď
- 1965 – K. J. Gelczynský: Nočný testament
- 1966 – Marianna Alcoforadová: Spoveď
- 1967 – A. Berterand: Gašpar noci
- 1968 – S. J. Perse: Anabáza
- 1969 – D. Thomas: Tento chlieb, ktorý lámem
- 1971 – Pablo Neruda: 20 básní o láske a jedna pieseň zúfalstva
- 1974 – S. Raikovič: Kamenná uspávanka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Monografia o Jánovi Stachovi
- ZAMBOR, J.: Interpretácia básní Jána Stacha Číhanie, Svadobná cesta a Štvanec. In: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Bratislava : LIC, 2010, s. 41 - 65.
- ZAMBOR, J. : Interpretácia básne Jána Stacha Kováč. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 85 - 95.