Kánon (časť omše)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


Kánon alebo eucharistická modlitba je ústrednou časťou svätej omše, pri ktorej celebrant (presbyter alebo biskup) obetuje obetné dary vo forme chleba a vína a recituje slová Ježiša Krista, ktoré povedal pri Poslednej večeri. Názov Kánon sa používa najmä v spojitosti s Rímskym kánonom, to znamená Prvou eucharistickou modlitbou.

Takmer celá modlitba sa recituje. Spievať sa môžu nápevy zvolania po premenení "Hľa tajomstvo viery", "Vyznajme tajomstvo viery", "Veľké je tajomstvo viery". Na konci eucharistickej modlitby celebrant a s ním všetci koncelebranti recitujú alebo spievajú trojičnú doxológiu „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov."

Existujú 4 základné eucharistické modlitby:

  • Prvá eucharistické modlitba, alebo tiež Rímsky kánon - recituje sa najmä na sviatky, najmä na Slávnosť narodenia Pána, na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok, Bielu sobotu a Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.
  • Druhá eucharistická modlitba - je najkratšia, používa sa najmä vo všedné dni.
  • Tretia eucharistická modlitba - recituje sa najmä v nedeľu. Viackrát sa spomína pôsobenie Ducha Svätého. Nachádza sa tu aj modlitba, aby Nebeský Otec k sebe priviedol roztratené deti.
  • Štvrtá eucharistická modlitba - je vlastne upravená časť anafory liturgie sv. Bazila Veľkého. Musí sa recitovať s vlastnou prefáciou, preto ju nie je možné recitovať vtedy, ak je na daný deň v liturgickom kalendári určená vlastná prefácia. Spomínajú sa v nej dejiny spásy počnúc od stvorenia sveta.[1]

V dodatkoch Rímskeho misála sa nachádzajú eucharistické modlitby za rôzne potreby (napr. za zmierenie).

Najdôležitejšou časťou je prepodstatnenie (transsubstanciácia), pri ktorom celebrant obetuje obetné dary a nad chlebom vyslovuje Ježišove slová "Toto je moje telo" a nad kalichom "Toto je kalich mojej krvi." Dôležité sú modlitby za Cirkev putujúcu na zemi (za pápeža, biskupov, spomienka na živých), za zosnulých, za odpustenie hriechov a spásu duší. V každej eucharistickej modlitbe sa spomína Preblahoslavená Panna Mária a spoločenstvo svätých v nebi.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Štefan Fábry: Eucharistická modlitba. Jej vývoj i súčasnosť, s. 6.