Kátov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°49′57″S 17°10′11″V / 48,832500°S 17,169722°V / 48.832500; 17.169722
Kátov
obec
Katov church.jpg
Kostol sv. Imricha
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Skalica
Región Záhorie
Vodné toky Chvojnica, Výtržina
Nadmorská výška 162 m n. m.
Súradnice 48°49′57″S 17°10′11″V / 48,832500°S 17,169722°V / 48.832500; 17.169722
Rozloha 4,27 km² (427 ha) [1]
Obyvateľstvo 641 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 150,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1452
Starosta Ivana Chrenková[3] (nezávislá)
PSČ 908 49 (pošta Vrádište)
ŠÚJ 504432
EČV SI
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kátov č. 41
E-mailová adresa ocu-katov@stonline.sk
Telefón 034/668 2703
Fax 034/660 2109
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Kátov
Webová stránka: www.katov.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kátov je obec na Slovensku v okrese Skalica.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec leží na východnom okraji do geomorfologického celku Dolnomoravský úval, v podcelku Dyjsko-moravská niva.[4] Južne od obce preteká riečka Chvojnica, západný okraj obce lemuje Výtržina s chráneným areálom Kátovské jazero. Juhovýchodným smerom vedie železničná trať Kúty – Skalica a cesta II/426 (HolíčSkalica), z ktorej vedie do Kátova dvojica prístupových ciest.[5] Najbližším mestom je 4 km južne ležiaci Holíč, okresné mesto sa nachádza 5 km severovýchodne a do krajského mesta Trnava je to 63 km juhovýchodným smerom.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pradávne osídlenie regiónu potvrdzuje nález kamenného driapadla z hnedého radiolaritu, ktoré bolo objavené na vyvýšenej pieskovej dune, východne od obce. Jeho datovanie spadá do staršej doby kamennej (aurignacienská kultúra) a jeho vek je približne 40 tisíc rokov. Strednú a mladšiu dobu kamennú zastupujú nálezy industrie a črepov, potvrdzujúcich prítomnosť ľudí kultúry s lineárnou keramikou, lengyelskej kultúry a bádenskej kultúry. Medzi vzácne nálezy patria črepy a nátepná kamenná doštička, prezentujúce kultúru zvoncovitých pohárov (2900 – 1900 pred Kr.). Doštička je vyrobená z bridlice, má obdĺžnikový tvar s dierkami v rohoch a slúžila na ochranu ciev na zápästí bojovníka pred spätným nárazom tetivy luku. Pripevňovala sa koženými remienkami. Ďalšie nálezy dokladajú osídlenie v dobe bronzovej, halštatskej (pohrebisko) a laténskej. Poloha v blízkosti centra Veľkomoravskej ríše a brodu cez rieku Moravu bola strategickým územím, čo potvrdzujú nálezy stredovekých slovanských črepov a nádob, ako aj nález strieborných mincí z rokov 16281750.[6]

Do 13. storočia patrilo územie dnešného Kátova mestu Skalica, až kým ho v roku 1210 ako neobývanú zem daroval kráľ Ondrej II. nitrianskemu županovi Tomášovi. Prvá písomná zmienka o osade Katho pochádza z donačnej listiny z roku 1392, kedy sa spomína ako majetok Holíčskeho hradu. Listina z roku 1452 uvádza osadu Kaatho ako majetok Pongráca zo Svätého Mikuláša, následne sa koncom 15. storočia dostala do vlastníctva rodu Czoborovcov. V neskoršom období obec vlastnili rody Bakičovcov, Révayovcov a Baršonovcov. V roku 1547 do Kátova prišli Habáni, pričom habánsky dvor dlhé roky slúžil ako nemocnica. Práve táto usadlosť sa stala 15. augusta 1627 cieľom útoku skupiny cisárskych jazdcov, ktorý habánsky dom spustošili.

V roku 1715 mala obec 8 poddanských a 8 želiarskych usadlostí. V roku 1749 sa panstvo i s obcou stalo majetkom Františka Lotrinského a cisárskej rodiny Habsburgovcov. Súpis z roku 1828 uvádza v obci 64 domov, ktoré obývalo 442 obyvateľov. Kátov bol filiálkou holíčskej farnosti. Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa vlastníkmi pôdy stalo dedičným vlastníctvom roľníkov. V roku 1885 sa začala stavať železničná trať Kúty – Skalica, ktorá však v tom čase pri obci nemala zastávku. Koncom 19. storočia Kátov postihlo niekoľko nešťastí; 11. novembra 1862 obec vyhorela, veľké povodne sa do konca storočia vyskytli opakovane až 14 krát. 4. júla roku 1885 široké okolie poničilo krupobitie, nasledované povodňou, ktoré zničili všetku úrodu a priniesli veľkú biedu. Veľká voda zaliala chotár aj v roku 1902, 1906 aj 1908. V 30. rokoch bola neďaleká rieka Morava zregulovaná a tiež boli upravené cesty.

V obci boli založené viaceré spolky a organizácie; v roku 1926 sa spomína rybársky spolok, o rok neskôr bol založený miestny dobrovoľný hasičský zbor, vzniklo tiež mláťacie a mliekárske družstvo. V roku 1938 mala obec 569 obyvateľov a 121 domov, ktorých život veľmi uľahčila v roku 1944 uskutočnená elektrifikácia. Nasledujúci rok bola vybudovaná na okraji obce železničná zastávka a v roku 1952 bolo založené menšinové Jednotné roľnícke družstvo. Boli opravené cesty a kanály, vybudované garáže požiarnej zbrojnice a zriadená samoobsluha, materská škola i kino a od 22. januára 1962 začalo premávať pravidelné autobusové spojenie. V roku 1961 mala rýchlo sa rozvíjajúca obec už 132 domov a 649 obyvateľov.

Ani v novodobých dejinách sa obci nevyhýbali živelné pohromy; v roku 1965 už v marci celé okolie zasiahla mohutná víchrica, ktorá zaniesla jarky, priekopy, cestu aj železničnú trať, následne sa vyskytli veľké záplavy, opakujúce sa i v jeseni. Najnovšou bola povodeň v roku 1997, ktorá zasiahla celé povodie Moravy. Veterná smršť narobila veľké škody v roku 1969. Z novších investícií možno spomenúť zriadenie záhradkárskej osady, výstavbu domu smútku a úpravu cintorína, z bývalej školy vznikli rozšírené priestory materskej školy. Pred rokom 1989 bola ukončená plynofikácia a výstavba vodovodu, kanalizácia bola dokončená v roku 2000.[7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1910. V interiéri sa nachádza zariadenie z doby výstavby kostola, oltár je dielom sochára J. Štabla z Hodonína. Súčasťou zariadenia kostola sú aj dva barokové relikviáre s rokajovou ornamentikou z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami ukončenými lomeným oblúkom so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

V obci sa každoročne koná podujatie Kvetinové dni.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa tu škôlka, autobusová zastávka a vlaková stanica.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  6. MPetrak. Archeologické nálezy - obec Kátov [online]. katov.eu, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  7. MPetrak. Dejiny obce - obec Kátov [online]. katov.eu, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  8. Kátov - Kostol sv. Imricha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kátov

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]