Kélia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rekonštrukcia kélie vo Ferapotontovom monastieri.

Kélia (gr. κελλίον, κέλλά, κέλλη[1]) je mníšska cela[2], izba mnícha v gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii.

Výraz má viacero významov:[1]

  • v cenobitickom monastieri: izba pre jedného alebo dvoch mníchov, tu spali, čítali a pracovali
  • v lavre: mníšska cela pre jedného mnícha
  • cela pustovníka
  • druh malého monastiera

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KELLION. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1120.
  2. KELIE. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 477.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]