Preskočiť na obsah

Kódex (stredoveká kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Predná doska kódexu z roku 1429. Typickým znakom stredovekých kódexov sú nárožnice či spony, ktorých cieľom bolo chrániť knihu pred mechanickým poškodením.

Kódex (z latinského caudex, codex - peň dreva) je forma knihy, ktorá sa vyznačuje súdržnosťou listov dosiahnutou zložením vrstiev písacej látky spevnených väzbou.[1]

Kódex ako kniha

[upraviť | upraviť zdroj]
Ukážka strany zo stredovekého kódexu z r. 1429. Text písaný na papieri, obsahuje marginálie, iniciálky, červené rubrikovanie

Ako forma knihy vznikol v období neskorej antiky a nahradil papyrusový a pergamenový zvitok. v Ríme sa pôvodne kódexom nazývali aj voskové tabuľky, ktoré sa písalo rydlom. Neskôr sa skladali papyrusové listy a kusy pergamenu. Kódex ako forma knihy sa rozšírila od 4. storočia nášho letopočtu a podnietilo ju všeobecné používanie pergamenu ako písacieho materiálu. Neskôr, keď pergamen nahradil papier, sa zachovala kódexová forma knihy, pretože sa ukázal ako najvyhovujúcejší pri bežno používaní a zrejme preto sa až do súčasnosti výrazne nezmenil.

Dnes sa termín kódex používa najmä na označenie stredovekých rukopisov knižného charakteru. komplexným rozborom jednotlivých kódexov a ich vonkajších znakov sa zaoberá kodikológia. Usiluje sa vystihnúť genézu kódexu, ich pôvodnú funkciu a tým odhaliť prostredie, v ktorom sa zrodili ako špecifické doklady kultúrneho, sociálneho, politického a cirkevného výboja daného teritória.[2]
Kódex má zvyčajne explicit a incipit.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. :Heslo Kódex, str. 200
  2. :Heslo Kódex, str. 200

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kódexy v elektronickej podobe

  • KATUŠČÁK, Dušan. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vydanie. vyd. Bratislava : SPN, 1998. 375 s. Názov edície zväzku 5: Pedagogická encyklopédia Slovenska a terminologických výkladových slovníkov.