Kľačno
| Kľačno | |
| obec | |
.jpg) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Prievidza |
| Región | Horná Nitra |
| Vodné toky | Nitra, Tmavá |
| Nadmorská výška | 395 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′46″S 18°39′32″V / 48,9128°S 18,6588°V |
| Rozloha | 48,7 km² (4 870 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 061 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 21,79 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1413 |
| Starosta | Jozef Ďuriš[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI) |
| PSČ | 972 15 |
| ŠÚJ | 514080 |
| EČV (do r. 2022) | PD |
| Tel. predvoľba | +421-46 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kľačno č. 326 972 15 Kľačno |
| E-mailová adresa | obec@klacno.eu |
| Telefón | +421 46/ 54 45 120 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kľačno | |
| Webová stránka: klacno.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kľačno je obec na Slovensku v okrese Prievidza.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Podhorská obec sa nachádza v mieste styku pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy a Žiar, v najsevernejšej časti okresu Prievidza i regiónu Hornej Nitry. Takmer výhradne potočná zástavba je situovaná v úzkej doline Nitry a jej prítoku Tmavej.
Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]
Osídľovanie podhorských oblastí Hornej Nitry podnietilo bohatstvo miestnych lesov a nálezy zlata, ktoré priťahovali ťažiarov z Uhorska i z nemeckých krajín. Kolonizácia prebiehala klčovaním lesov a vznikom osád ktoré rozširovali ornú pôdu a pasienky. Prvá písomná zmienka o osade Gajdel, ktorá patrila Bojnickému panstvu, pochádza z roku 1413. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali baníctvom, ťažbou dreva, chovom dobytka a poľnohospodárstvom, ku ktorým postupne pribudli remeslá. Najväčší rozkvet Gajdla prebiehal v 16. storočí, kedy mal charakter mestečka, no nasledujúce nepokojné obdobia s povstaniami a vojnami zastavil sľubný rozvoj.
Ján Pálffi dal v snahe zlepšiť situáciu v panstve postaviť panský majer, pílu, dva mlyny, krčmu a salaš. Začiatkom 19. storočia v obci pribudla škola a kaplnka a nádej väčšieho rozvoja sľubovali plány výstavby železnice z Prievidze, ktorá mala pokračovať do Kláštora pod Znievom, resp. Rajca. K výstavbe došlo v rokoch 1908 – 1909, no tá napokon z dôvodu vypuknutia 1. svetovej vojny skončila v susednom Nitrianskom Pravne. Vojnou zbedačené obyvateľstvo odchádzalo za prácou, najčastejšie na Dolnú zem, do Nemecka, Ameriky a Argentíny, zásluhou čoho sa v obci vybudovalo množstvo murovaných domov, ktoré nahradili dovtedajšie drevenice. V roku 1940 mal Gajdel 2 297 obyvateľov a patril medzi najväčšie sídla Hornej Nitry.
Koniec 2. svetovej vojny znamenal pre obec veľké straty tak na ľudských životoch, ako aj majetku. Počas SNP prebiehali v okolitých lesoch silné boje, počas ktorých zahynulo 18 zajatých partizánov a do konca vojny padlo ďalších 20 mužov. Najhoršia situácia nastala na jar 1945, kedy Nemci obec evakuovali, podpálili a obyvateľov transportovali do táborov v Nemecku. K oslobodeniu takmer vyľudnenej obce došlo 6. apríla 1945, po čom nastal postupný návrat obyvateľov. Už onedlho však boli obyvatelia nemeckej národnosti vysídlení, čím výrazne poklesol ich počet, ktorý bol kompenzovaný presídľovaním Slovákov z Oravy, Turca, Maďarska a Podkarpatskej Rusi. V roku 1948 bol zmenený aj názov obce na Kľačno.
Od roku 1950 prevzala Jednota miestne krčmy, obchody aj mäsiarstvo a bol zrušený mlyn. V roku 1952 bolo zavedené autobusové spojenie a o dva roky pribudla 5 triedna škola. Prácu miestnym poskytovala aj plantáž Karpatia, kde sa pestovali najmä jahody, čierne ríbezle, egreše a maliny, doplnené o ruže a jarabinu. Do roku 1955 bola ukončená elektrifikácia a o rok neskôr bola otvorená nová predajňa potravín na hlavnej križovatke. V roku 1957 otvorila v obci svoju pobočku pošta a pribudlo telefonické spojenie, v tom istom roku bola zriadená aj materská škola. Medzi dôležité stavby patril vodovod, ktorého výstavba začala v roku 1961 a bezprašná cesta, ktorá zlepšila dopravu už o rok neskôr. V tom čase už v Kľačne fungovalo kino, ktoré premietalo filmy 3 krát týždenne, pouličné osvetlenie a voľnočasové aktivity podporovali lyžiarsky a futbalový oddiel, ženský spevokol a miestna knižnica.
V roku 1974 začala výstavba nového obchodu na dolnom konci, o rok neskôr zasa budova školy (otvorená v roku 1978), bola zriadená nová obradná sieň MNV a pribudli bytové domy pri kostole. Významným pre obyvateľom obce bolo zrušenie stavebnej uzávery v roku 1986, čím sa umožnil väčší rozvoj a obnova bytového fondu. O rok neskôr bola zahájená výstavba školy v prírode a bol vybudovaný nový lyžiarsky vlek. Zmena politického systému priniesla okrem iného oživenie činnosti Spolku karpatských Nemcov a obec po 45. rokoch života v Nemecku navštívili bývalí vysťahovaní obyvatelia. Erb obce bol obnovený v roku 1994 a v roku 1997 bol otvorený klub dôchodcov. O rok neskôr bola rekonštruovaná kaplnka pri prameni rieky Nitra, kde pribudli pamätné tabule. V roku 2010 bolo do nových priestorov, uvoľnených zánikom prvého stupňa ZŠ, presunuté pracovisko obecného úradu.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa každoročne koná niekoľko kultúrnych podujatí a svoju činnosť vyvíja Detský folklórny súbor Gajdlanček, Karpatskonemecký spolok a k dispozícii je miestna knižnica.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez Kľačno prechádza cesta I/64, vedúca z Prievidze cez Fačkovské sedlo do Žiliny. V obci sa na túto cestu napája komunikácia III. triedy z Kláštora pod Znievom a Vríckeho sedla. Spojenie s okresným mestom Prievidza zabezpečuje SAD Prievidza, no v obci zastavujú aj niektoré diaľkové spoje, vedúce zo a do Žiliny.
Športové kluby[upraviť | upraviť zdroj]
- Futbalový klub
- Tenisový klub
- Hokejový klub
- Lyžiarsky klub
Pamiatky[5][upraviť | upraviť zdroj]
- Kostol svätého Mikuláša z roku 1464
- Kaplnka Panny Márie z roku 1824
- Mariánsky stĺp postavený v roku 1749
- Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z roku 1777
- Kaplnka na dolnom konci
- Prameň národnej rieky Nitry
- Lurdská kaplnka
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História obce
- ↑ Zoznam pamiatok v obci
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- LACKO, Richard; STREČANSKÁ, Zuzana; STRUHÁR, Michal. Kľačno : 600 rokov prvej písomnej zmienky o obci : monografia obce. 1. vyd. [Vrútky] : Fomi, 2013. 181 s. ISBN 978-80-970226-7-9.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľačno
