Kľak (okres Žarnovica)
| Kľak | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Žarnovica | |
| Región | Tekov | |
| Vodný tok | Kľak (prítok Hrona) | |
| Nadmorská výška | 618 m n. m. | |
| Súradnice | 48°35′05″S 18°38′32″V / 48,584722°S 18,642222°V | |
| Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 165 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 7,23 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1735 | |
| Starosta | Ľuboš Haring[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 966 77 (pošta Ostrý Grúň) | |
| ŠÚJ | 516902 | |
| EČV (do r. 2022) | ZC | |
| Tel. predvoľba | +421-45 | |
| Adresa obecného úradu |
Kľak 9, 966 77 Ostrý Grúň | |
| E-mailová adresa | obecklak@mail.t-com.sk | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Kľak (Žarnovica District) | ||
| Webová stránka: klak.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kľak je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Počas SNP sa stala obec miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kľak leží v pohorí Vtáčnik na plošine medzi dolinami potoka Kľak a Kláštorského potoka. Členitý povrch zalesneného katastra (bučiny) s dlhými dolinami a skalnými útvarmi tvoria pyroklastická pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 027 mm, priemerná ročná teplota okolo 5 °C. Má prevažne hnedé lesné pôdy. Od roku 1950 je tu na ploche 245,62 ha štátna prírodná rezervácia Vtáčnik.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Počas represálií, ktoré sa po potlačení SNP do hôr rozpútali, bola obec 21. januára 1945 vypálená. Zvláštna jednotka Abwehru Edelweiss a pomocný oddiel Heimatschutzu povraždil 84 obyvateľov obce (z ktorých bolo 36 detí) a vypálil všetkých 132 domov a hospodárskych stavieb. Viaceré obete boli zaživa upálené vo vlastných domoch. Nacisti obec pred zapálením vyrabovali, ostatných obyvateľov vyhnali z obce a postrieľali i všetok dobytok. Nie do počtu obetí, ale spôsobom vykonania išlo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku. V obci v roku 1952 bol postavený pamätník SNP. Autorom pamätníka je sochár Ladislav Majerský.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Terézie z Ávily, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1753. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené poloblúkom, veža má zvonovitú helmicu. V interiéri sa nachádza baroková krstiteľnica z polovice 18. storočia a kazateľnica z roku 1784.[5]
- Súbor pamiatok súvisiacich s vypálením obce fašistami, ako Pomník obetí fašizmu, dielo J. Hučku z rokov 1966–1968[6] a Pamätný dom obetí fašizmu (číslo 103).[7]
Pamätník obetiam fašizmu
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
- Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
- Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
- Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot
Zaujímavosti okolia
[upraviť | upraviť zdroj]- Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2 ha. Ochrana porastu tvaru päťramennej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
- Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1 279 m n. m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
- Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť – valcovitý sopečný komín.
- Vodopád na Pokutskom potoku: prírodná pamiatka – najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne laminovaných doskovitých andezitov.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza obchod, pohostinstvo Horec a kultúrny dom, v ktorom sa nachádza pamätná izba.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[8] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[9][10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Halaj, D. a kol.. Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami [online]. Múzeum SNP, 1990, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online. Archivované 2002-08-14 z originálu.
- ↑ Kľak [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Regina Pinková – 21. január 1945 – najsmutnejší deň pre Kľak a Ostrý Grúň
- Mária Haringová – Spustošená dedina
- Miroslav Bielik a kol. – Kľakovská dolina
- Dejiny Slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP zv. 5, Nakladateľstvo Pravda 1984, str. 228
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľak (okres Žarnovica)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj – turistické atrakcie v obci
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |