Kľak (okres Žarnovica)
| Kľak | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Región | Kľakovská dolina |
| Nadmorská výška | 650 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′05″S 18°38′32″V / 48,584722°S 18,642222°V |
| Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 170 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 7,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1735 |
| Starosta | Ľuboš Haring[3] (nezávislý) |
| PSČ | 966 77 (pošta Ostrý Grúň) |
| ŠÚJ | 516902 |
| EČV (do r. 2022) | ZC |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Kľak 9, 966 77 Ostrý Grúň |
| E-mailová adresa | obecklak@mail.t-com.sk |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kľak (Žarnovica District) | |
| Webová stránka: klak.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kľak je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Počas SNP sa stala obec miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.
Prírodné podmienky
Kľak leží v pohorí Vtáčnik na plošine medzi dolinami potoka Kľak a Kláštorského potoka. Členitý povrch zalesneného katastra (bučiny) s dlhými dolinami a skalnými útvarmi tvoria pyroklastická pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 027 mm, priemerná ročná teplota okolo 5 °C. Má prevažne hnedé lesné pôdy. Od roku 1966 je tu na ploche 193,97 ha štátna prírodná rezervácia Vtáčnik.
Dejiny
Počas represálií, ktoré sa po potlačení SNP do hôr rozpútali, bola obec 21. januára 1945 vypálená. Zvláštna jednotka Waffen-SS Edelweiss a pomocný oddiel Heimatschutzu povraždil 84 obyvateľov obce (z ktorých bolo 36 detí) a vypálil všetkých 132 domov a hospodárskych stavieb. Viaceré obete boli zaživa upálené vo vlastných domoch. Nacisti obec pred zapálením vyrabovali, ostatných obyvateľov vyhnali z obce a postrieľali i všetok dobytok. Nie do počtu obetí, ale spôsobom vykonania išlo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku.V obci v roku 1952 bol postavený pamätník SNP. Autorom pamätníka je sochár Ladislav Majerský.[4]
Stavby
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Terézie Avilskej. Bol postavený v roku 1753 ako jednoloďový a zasvätený sv. Teréziii Avilskej s dĺžkou 57 m a šírkou 27 m a takou istou výškou. Obkolesený je cintorínom a po celej dĺžke klenutý. Veža z čelného pohľadu je 48 m vysoká, 8 m široká, sú v nej uložené dva zvony s hmotnosťami 300 a 150 kg.
V obci sa tiež nachádza obchod, pohostinstvo Horec a kultúrny dom, v ktorom sa nachádza pamätná izba.
Turistika
Turistické trasy
- Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
- Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
- Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
- Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot
Zaujímavosti okolia
- Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2 ha. Ochrana porastu tvaru päťramennej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
- Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1 279 m n. m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
- Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť – valcovitý sopečný komín.
- Vodopád na Pokutskom potoku: prírodná pamiatka – najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne lamínovaných doskovitých andezitov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Halaj, D. a kol.. Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami [online]. Múzeum SNP, 1990, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online.
Literatúra
- Mária Haringová – Spustošená dedina
- Miroslav Bielik a kol. – Kľakovská dolina
- Dejiny Slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP zv. 5, Nakladateľstvo Pravda 1984,str. 228
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |