Kľak (vrch v Muránskej planine)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kľak
vrch
Muránska planina, Kľak, pohled JZ 02.jpg
Južné svahy Kľaku a sedlo Nižná Kľaková
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Revúca, Brezno
Obce Muráň, Závadka nad Hronom
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Muránska planina
Povodia Muráň, Hron
Nadmorská výška 1 408,7 m n. m.
Súradnice 48°46′44″S 19°57′58″V / 48,779°S 19,9661°V / 48.779; 19.9661
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kľak (1409 m)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kľak (1 408,7 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Spišsko-gemerského krasu. Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v hlavnom hrebeni Muránskej planiny, severozápadne od Muráňa.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v západnej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Muránska planina[3]. Nachádza sa v najvyššej časti náhornej plošiny a susednými vrchmi sú na západe Veľká Stožka (1 297 m n. m.), na východe Veľký Cigán (1 235 m n. m.).[2] Vrcholová časť sa nachádza v katastrálnom území obce Muráň v okrese Revúca[4], no na severné svahy zasahuje územie obce Závadka nad Hronom v okrese Brezno.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahly vrchol je zalesnený a výhľad poskytujú malé lúky na okrajoch vrcholovej plošiny bez porastu. Vďaka značnej nadmorskej výške sú pozorovateľné mnohé okolité pohoria, vynikajú Nízke Tatry, Stolické vrchy, Fabova hoľa, Poľana, no pri vhodných podmienkach i Vysoké Tatry.[5] Celý masív je súčasťou národného parku Muránska planina, severná časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Veľká Stožka.[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky je vrch tvorený miocénnym tzv. tisoveckým dioritom, ktorý preráža cez svetlé strednotriasové vápence wettersteinského typu.[6] Práve odolnosť relatívne mladšieho dioritu mala za následok, že horniny viac odolávali erózii a tvoria dnes najvyššie položené partie Muránskej planiny.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na Kľak nevedú turistické chodníky, južným svahom ho traverzuje Rudná magistrála.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 60.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  6. Klinec, A. (Ed.), 1976: Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1: 50 000. Geol. ústav D. Štúra, Bratislava.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]