Kaňa popolavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kaňa popolavá
Flickr - don macauley - Bird 015.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Circus pygargus
Linnaeus, 1758
CircusPygargusIUCNver2019-2.png
Mapa rozšírenia kane popolavej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Migrujúca

██  Nehniezdiaca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kaňa popolavá[3] (Circus pygargus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Na území Slovenska hniezdi.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kaňa popolavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá najmä kvôli zvýšenému používaniu chemikálií, intenzifikácii, strate koristi zmenou používaných praktík v poľnohospodárstve a fyzickej likvidácii hniezd poľnohospodárskymi strojmi. V Európe je trend neznámy, v krajinách Európskej únie populácie klesá odhadovanou rýchlosť 25% za obdobie troch generácií (23.7 roka).[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Je menšia ako myšiak hôrny (dĺžka tela 39 – 50 cm, rozpätie krídel 96 – 116 cm). Od podobnej kane sivej sa vo všetkých šatoch líši dlhšími a užšími krídlami. Samec sa líši tmavými prúžkami na lakťových letkách, viditeľnými zospodu aj zhora. Rozlišovanie samíc a mladých vtákov je náročnejšie.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Má európsko-turkestanský typ rozšírenia, siahajúci od Pyrenejského polostrova východne po strednú Sibír.[6] Je to sťahovavý druh, zimuje v Afrike. Jeho stavy silno kolíšu a od 19. storočia sa vo všeobecnosti znižujú, zmenšuje sa aj areál výskytu.[7] Hniezdi v otvorenej krajine (rašelinisko, vresovisko, pole).[8]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Dospelý samec v lete

Na Slovensku hniezdi prevažne na Východoslovenskej a Podunajskej nížine a priľahlých pahorkatinách, zriedkavo aj v kotlinách na strednom Slovensku. Stav populácie sa mení. Lokálne môže tvoriť aj menšiu kolóniu, inokedy nezahniezdi vôbec.[9]

Patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov Slovenska. Jej stav je podstatne nižší ako početnosť kane močiarnej. Najväčšou príčinou ohrozenia kane popolavej je kosenie polí v čase, keď sú mláďatá ešte na hniezde. Medzi prirodzených nepriateľov patria najmä líšky.[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 30 – 80. [4]). Dokázané hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 11,90 % mapovacích kvadrátov. Druh bol fluktujúci, územie na ktorom sa vyskytoval bolo stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:B2acd, VU - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 15 – 40 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) bol fluktujúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola klesajúca. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola fluktujúca.[11] V roku 2014 bola v červenom zozname preradená do kategórie EN* C2a(i)b; D - silne ohrozený.[2][12][13]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 10 – 40 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol fluktujúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.[14]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hneď po návratu na hniezdisko predvádzajú obidva vtáky zložité svadobné lety. Väčšinou sú monogamní, ale sú známe aj prípady bigamie. Hniezdo je na zemi vo vysokej vegetácii. Ročne máva 1 znášku po 4 – 5 (2 – 6) šedobielych, občas riedko hrdzavých alebo svetlohnedých škvrnitých vajec s rozmermi 41,7 x 32,5 mm. Ich inkubácia trvá 27 – 30 dní, mláďatá vylietavajú najskôr vo veku 28 dní. Inkubácii vajec i väčšinu hniezdnej starostlivosti zabezpečuje výhradne samica, ktorú samec kŕmi a ktorej aj dáva potravu pre mláďatá.[7]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

V potrave prevládajú drobní hlodavci, ale požiera aj vtáky, obojživelníky, plazy a hmyz.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 6. októbra 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-04]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko, Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kaňa popolavá, s. 183 - 184.
  5. SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. 2.. vyd. Praha : Ševčík, 2012. ISBN 978-80-7291-224-7.
  6. CEPÁK, J. a kol.. Atlas migrace ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Aventinum, 2008. ISBN 978-80-86858-87-6.
  7. a b c HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2. Praha : Academia, 2005. ISBN 80-200-1113-7.
  8. SVENSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. Praha : Svojtka&Co, 2004. ISBN 80-7237-658-6.
  9. a b KAŇA POPOLAVÁ (CIRCUS PYGARGUS) [online]. slovensky : Ochrana dravcov na Slovensku, [cit. 2014-08-27]. Dostupné online.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Moták lužní na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]