Kaštieľ v Častkovciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad na kaštieľ zo SV strany pozemku
Pohľad na kaštieľ zo SZ strany
Historická mapa obce Častkovce

Kaštieľ v Častkovciach (nem. Schloß Czastkowitz) je neskoro-renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, v 2. polovici 18. storočia neskorobarokovo prestavaný. Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce na dôležitom stredovekom cestnom spoji z Čachtíc do Vrbového. Počiatky súčasnej budovy kaštieľa siahajú až do 16. storočia a obdobia protitureckých vojen, kedy slúžil ako opevnená kúria ochraňujúca obchodnú cestu. Jej význam vzrástol predovšetkým po roku 1541, kedy Turci dobili Budín a Ostrihom, čím sa Slovenské územie dostalo do bezprostredného ohrozenia. Oblasť Považia bola často rabovaná Tureckými nájazdmi po zvyšok 16. a 17. storočia.

Pohľad na kaštieľ z južnej strany

V tomto období patrila obec Častkovce spolu s kaštieľom do panstva Čachtického hradu, ktoré bolo majetkom rodu Bátoriovcov. Sobášom Alžbety Bátoriovej s významným uhorským magnátom a hlavným veliteľom uhorských vojsk v protitureckých vojnách Františkom Nádašdym prešiel kaštieľ do vlastníctva rodu Nádašdyovcov. V tomto období bol kaštieľ často využívaný manželom Alžbety Bátoriovej. Naviac sa predpokladá, že bol systémom podzemných katakomb prepojený so 4 kilometre vzdialeným Čachtickým hradom.[1]

Ďalšia história kaštieľa[upraviť | upraviť kód]

Približne okolo roku 1640 dochádza k prvým stavebným zásahom do pôvodne stredovekej stavby. Pôdorys sa rozširuje smerom na juh. Týmto dostáva objekt tvar písmena L. Spevňuje sa južné nárožie, upravuje sa opevňovací val. V tomto období, ešte pri pretrvávajúcom ohrození Turkami malo vybudovanie tohto nového, nákladnejšieho obranného zariadenia z konca 17. storočia väčšiu dôležitosť, ako budovanie rozsiahleho obytného krídla.

Cirkevný erb grófa Jána Révaia, neskoršieho spišského biskupa, narodeného na kaštieli v Častkovciach[2]

Približne na prelome 17. a 18. storočia dochádza zmene majiteľov kaštieľa z Nádašdyovcov na významný uhorský šľachtický rod Révayovcov z oblasti Turca. Najvýznamnejší predstaviteľ rodu zviazaný s kaštieľom bol gróf Ján Révai, neskorší spišský biskup, ktorý sa v r. 1748 v kaštieli narodil. Počas držby kaštieľa Révayovcami dochádza k ďalšej stavebnej etape, ktorá začína v r. 1738 a končí v roku 1745. Presné údaje boli zistené v archíve rodiny Révayovcov, ktorý obsahuje stavebné denníky a rozsah prác. V roku 1766 dochádza k požiaru kaštieľa po ktorom sa zachovalo len prízemie. Dnešnú podobu kaštieľa najviac poznačuje prestavba z r. 1772 v klasicizujúcom barokovom slohu tereziánskeho obdobia. Integrálnou súčasťou tejto prestavby bolo zdôraznenie významu piana nobile charakteristickými slohovými prvkami, vybudované bolo reprezentačné schodisko. V tejto dobe vznikla pred hlavnou fasádou malá odpočinková zeleň s malou vodnou plochou.

Autora projektového riešenia kaštieľa nepoznáme, avšak v období poslednej stavebnej etapy rekonštrukcie má stavebná komora u Uhorskej kráľovskej komory dobre organizovanú projektovú činnosť, ktorá v oddelení šľachtických sídel zamestnáva rad architektov, akými boli Hillebrandt, Mayerhoffer, Fellner a iní. Rozbor architektonických detailov kaštieľa nasvedčuje, že autorom bol niekto z tvorčieho okolia arch. Jakaba Fellnera, ktorý je okrem iných aj architektom Kutscherfeldovho paláca na Hlavnom námestí v Bratislave, v ktorom dnes sídli francúzske veľvyslanectvo.

Rozsiahla rekonštrukcia, ktorá preniesla kaštieľ do dnešnej podoby prebehla v 80-tych rokoch 20. storočia. Kaštieľ a park bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1974. Od roku 1985 je vyhlásený za chránený areá[3]l.

Stavebno-historický vývoj[upraviť | upraviť kód]

V auguste 1978 bol spracovaný podrobný architektonický a historický prieskum kaštieľa doc. PhDr. Fašangovou a Ing. arch. Lukáčom z fakulty architektúry SVŠT Bratislava. Neskôr aj správa Okresnej pamiatkovej správy Trenčín, ktorú vypracoval Ing. Frola.

Stavebno-historický vývoj kaštieľa môžeme rozdeliť do štyroch etáp.

  • I. etapa - obdobie neskorého stredoveku (pravdepodobne okolo roku 1420.)
  • II. etapa - výstavba neskororenešančného kaštieľa (v roku 1640)
  • III. etapa - prestavba a nadstavba kaštieľa (od roku 1738 do roku 1745)
  • IV. etapa - prestavba v klasicizujúcom barokovom slohu (v roku 1772)[4]

Významné osobnosti spojené s kaštieľom v Častkovciach[upraviť | upraviť kód]

Erb rodu de Guoth

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce, na východ od cestnej komunikácie 504-, z ktorej vedie kolmá pôvodne alejová cesta k juhozápadnému nárožiu kaštieľa. Pôvodne bol kaštieľ situovaný uprostred rozsiahleho parku. Následkom povojnovej výstavby rodinných domov, štadióna, školy a kostola však kaštieľ toto dominantné postavenie stratil.

Okolie[upraviť | upraviť kód]

K prírodným európskym unikátom patrí park. Objekt, s rozlohou 3,56 ha patril pôvodne ku kaštieľu. Nachádza sa v ňom mnoho vzácnych drevín. V roku 1985 bol vyhlásený ako chránený areál. Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. Jej časť v okolí pútnického vrchu Plešivec (484 m n. m.) vypínajúceho sa nad obcou, bola v roku 1976 vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Jej výmera je 56,5 ha a ochrana sa týka predovšetkým skalnej lesostepi. Prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej bola vyhlásená v roku 1983.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Významné pamiatky v obci :: Obec Častkovce [online]. obeccastkovce.webnode.sk, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  2. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., 2017, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 303.
  3. História obce :: Obec Častkovce [online]. obeccastkovce.webnode.sk, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  4. Karlík, Jozef a kol. „Častkovce - Monografia obce.“Tising, Nové Mesto nad Váhom: 2015.

Súradnice: 48°41′16″S 17°46′55″V / 48,687865°S 17,782045°V / 48.687865; 17.782045