Kaštieľ v Betliari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°42′22″S 20°30′37″V / 48,706111°S 20,510278°V / 48.706111; 20.510278
Kaštieľ v Betliari
(Andrášiovský kaštieľ)
Kaštiel
Betliar Front.jpg
Betliarsky kaštieľ
Štát Slovensko
Kraj Košický
Okres Rožňava
Obec Betliar
Región Gemer
Súradnice 48°42′22″S 20°30′37″V / 48,706111°S 20,510278°V / 48.706111; 20.510278
Štýl neskorý barok
Vlastník SNM - Múzeum Betliar
Pre verejnosť Múzeum
Najľahší výstup z obce Betliar
Kláštornou ulicou
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Kaštieľ Betliar s parkom
ÚZPF[2]
 - číslo 475/1-35
 - dátum zápisu 6. 5. 1963
Relief Map of Slovakia.png
RedHut.svg
Košice Region - physical map.png
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Manor in Betliar
Webová stránka: http://www.betliar.eu/index.php?page=kastiel&lng=sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kaštieľ v Betliari je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Nachádza sa v obci Betliar, 3 km severne od okresného mesta Rožňava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby v rokoch 1792 – 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 – 1886, keď stavba získala dnešnú podobu, sa viažu znovu k rodine Andrášiovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom, a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 – 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 18. storočia začali Andrášiovci budovať prírodný park. Neskôr ho rozširovali a doplňovali ďalšími dendrologickými vzácnosťami. V súčasnosti má park rozlohu 80 ha. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej socialistickej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V areáli sa nachádza aj Hermesova studňa z polovice 19. storočia.[3]

V najväčšom historickom parku na Slovensku je aj rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Výškou 9 metrov je najvyšším umelým vodopádom a zároveň prvou romantickou stavbou na Slovensku. V októbri 2016 bol obnovený občianskym združením Andoras.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. . Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. . Dostupné online.
  3. Karta NKP [online]. . Dostupné online.
  4. BALLOVÁ, Denisa. 7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli [online]. N Press, 2016-10-29, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.