Kaštieľ v Tomášove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:25, 15. november 2013, ktorú vytvorila Lalina (diskusia | príspevky) (→‎História: wikilinky)
Predný pohľad na kaštieľ v Tomášove
Nádvorie kaštieľa v 50. rokoch 20. storočia

Kaštieľ v Tomášove (alebo Kaštieľ Majorháza) sa nachádza na juhozápadnom okraji obce Tomášov, približne 10 kilometrov západne od Bratislavy. Kaštieľ je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok.

História

Kaštieľ vznikol v rokoch 1766 – 1769, v období klasicizujúceho rakúskeho baroka. Na svojom dávnejšie kúpenom panstve ho dal postaviť barón Ján Jesenák. Okolité lesy boli upravené na krajinársky park, do ktorého si majitelia nosili zo svojich ciest po celom svete vzácne dreviny.

Niekdajší luxus kaštieľa natoľko zaujal dobového cestovateľa Gottfrieda von Rotensteina, že o ňom vo svojom cestopise "Cesta Rakúskom a Moravou do Brna v septembri 1782" zanechal písomnú správu, v ktorej spomína noblesu salónov, zvláštnu výzdobu obrazárne, pohostinnosť i rozľahlý park s pôvabnou záhradnou architektúrou, pavilónmi, pamätníkmi, sochami a kurióznou tekvicovou záhradou. Opisuje terasu nad jazerom, na ktorej balustráde vítali hostí kamenné sochy hudobníkov.

Po vymretí mužských potomkov Jesenákovského rodu sa v polovici 19. storočia dostal kaštieľ vydajom Lujzy Jesenákovej do vlastníctva Draškóciovcov, ďalšieho významného uhorského šľachtického rodu, ktorého korene siahajú do slovenského Turca.

Prestavba kaštieľa uskutočnená na konci 19. storočia sa spája s menom grófky Klementíny Vayovej, rodenej Draškóciovej. K východnému krídlu starého barokového kaštieľa dala pristaviť kaplnku.

V roku 1914 (uvádza sa aj rok 1908) kupuje od vdovy po Dionýzovi Vayovi Klementíny, rodenej Draškóciovej, kaštieľ aj s pozemkami obchodník Alojz Strasser von Gyésvár (z Gyováru). V roku 1915 kaštieľ zachvátil požiar, pri následnej rekonštrukcii musela byť kompletne vymenená pôvodná bridlicová strecha.

Počas prvej svetovej vojny bola v kaštieli zriadená vojenská nemocnica pre vojakov cisársko-kráľovskej armády. Po smrti Alojza Strassera v roku 1935 kaštieľ zdedil jeho syn Rudolf. V 40. rokoch 20. storočia poskytovali Strasserovci bohato zariadené izby turistom na ubytovanie ako istý druh hotelového zariadenia.

Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ znárodnený a využívaný ako nápravno-výchovné zariadenie najprv pre dievčatá, neskôr pre chlapcov. V roku 1993 bol v rámci reštitúcií vrátený rodine Strasserovcov. Využívali však iba vrchné poschodie jeho východného krídla, kde bol zriadený apartmán. Zvyšok objektu naďalej ponechali nápravno-výchovnému ústavu. V roku 2006 pán Rudolf von Strasser kaštieľ odpredal novým vlastníkom, ktorí chátrajúci historický objekt v rokoch 2007 až 2010 zrekonštruovali a zmenili na hotelové zariadenie.

Referencie