Kaštieľ v Topoľčiankach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′17.08″S 18°24′46.41″V / 48,4214111°S 18,4128917°V / 48.4214111; 18.4128917
Kaštieľ v Topoľčiankach
zámok
Castle-of-Topolcianky.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Zlaté Moravce
Obec Topoľčianky
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°25′17.08″S 18°24′46.41″V / 48,4214111°S 18,4128917°V / 48.4214111; 18.4128917
Vznik 15. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Topoľčianky
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Kaštieľ Topoľčianky s areálom
ÚZPF[2]
 - číslo 1555/1
 - dátum zápisu 2. 10. 1963
Poloha kaštieľa na Slovensku
Poloha kaštieľa na Slovensku
RedHut.svg
Poloha kaštieľa na Slovensku
Poloha kaštieľa v Nitrianskom kraji
Poloha kaštieľa v Nitrianskom kraji
RedHut.svg
Poloha kaštieľa v Nitrianskom kraji
Wikimedia Commons: Topoľčianky Castle
Webová stránka: www.zamok-topolcianky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kaštieľ v Topoľčiankach je zachovalý klasicistický kaštieľ, vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku.[3] Nachádza sa v Topoľčiankach a obklopuje ho rozsiahly anglický park. Dnes slúži ako múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky a porcelánu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ stojí na mieste gotického vodného hradu a neskoršej renesančnej pevnosti, ktorá bola výrazne prestavaná v 16. a 17. storočí. Vznikla tak 4-krídlová stavba s arkádovým nádvorím, chránená opevnením a baštami, poskytujúcim ochranu pred vtedajším tureckým ohrozením. Začiatkom 19. storočia (1818 – 25) dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné krídlo, ktoré nahradila reprezentačná, klasicistická budova s rizalitmi a mohutnou kupolou. Nový, klasicistický kaštieľ poskytoval honosné priestory – tanečnú sálu, jedáleň, knižnicu i schodište poprepájané salónmi, ktoré vhodne doplnili zámocký areál.[4]

Moderný a udržiavaný zámok sa stal v roku 1890 letným sídlom Habsburgovcov, no po vzniku ČSR aj prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si veľmi obľúbil a často navštevoval najmä Tomáš Garrigue Masaryk.

V klasicistickom krídle je dnes múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, vrátane kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, obrazov, keramiky, hodín a zbraní. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanechali poslední majitelia – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. V päťdesiatych rokoch boli exponáty premiestnené do salónov podľa rovnakého slohu a historického obdobia, čím vznikli čisto renesančné, barokové, rokokové, klasicistické a biedermeierovské expozície. Súčasťou areálu kaštieľa je aj rozsiahly park v anglickom štýle, v ktorom sa zachoval aj klasicistický skleník. V parku sa nachádzajú aj dve sochy (socha diviaka a socha jeleňa), ktorých autorom bol uznávaný sochár Alojz Štróbl.

Súčasťou komplexu je aj jazdiareň s presláveným chovom koní v národnom žrebčíne, založenom v roku 1921.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]