Kaštieľ v Topoľčiankach
| Kaštieľ v Topoľčiankach | |
| zámok | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obec | Topoľčianky |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′17.08″S 18°24′46.41″V / 48,4214111°S 18,4128917°V |
| Vznik | 15. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | z obce Topoľčianky |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Kaštieľ Topoľčianky s areálom |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 1555/1 |
| - dátum zápisu | 2. 10. 1963 |
   Poloha kaštieľa na Slovensku
| |
  Poloha kaštieľa v Nitrianskom kraji
| |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Topoľčianky Castle | |
| Webová stránka: www.zamok-topolcianky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kaštieľ v Topoľčiankach je zachovalý klasicistický kaštieľ, vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku.[3] Nachádza sa v Topoľčiankach a obklopuje ho rozsiahly anglický park. Dnes slúži ako múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky a porcelánu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kaštieľ stojí na mieste gotického vodného hradu a neskoršej renesančnej pevnosti, ktorá bola výrazne prestavaná v 16. a 17. storočí. Vznikla tak 4-krídlová stavba s arkádovým nádvorím, chránená opevnením a baštami, poskytujúcim ochranu pred vtedajším tureckým ohrozením. Začiatkom 19. storočia (1818 – 25) dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné krídlo, ktoré nahradila reprezentačná, klasicistická budova s rizalitmi a mohutnou kupolou. Nový, klasicistický kaštieľ poskytoval honosné priestory – tanečnú sálu, jedáleň, knižnicu i schodište poprepájané salónmi, ktoré vhodne doplnili zámocký areál.[4]
Moderný a udržiavaný zámok sa stal v roku 1890 letným sídlom Habsburgovcov, no po vzniku ČSR aj prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si veľmi obľúbil a často navštevoval najmä Tomáš Garrigue Masaryk.
V klasicistickom krídle je dnes múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, vrátane kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, obrazov, keramiky, hodín a zbraní. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanechali poslední majitelia – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. V päťdesiatych rokoch boli exponáty premiestnené do salónov podľa rovnakého slohu a historického obdobia, čím vznikli čisto renesančné, barokové, rokokové, klasicistické a biedermeierovské expozície. Súčasťou areálu kaštieľa je aj rozsiahly park v anglickom štýle, v ktorom sa zachoval aj klasicistický skleník. V parku sa nachádzajú aj dve sochy (socha diviaka a socha jeleňa), ktorých autorom bol uznávaný sochár Alojz Štróbl.
Súčasťou komplexu je aj jazdiareň s presláveným chovom koní v národnom žrebčíne, založenom v roku 1921.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Kaštieľ na slovakiatravel.sk
- ↑ Kaštieľ na www.skrz.sk
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na fasádu klasicistického krídla
Pohľad na nádvorie
Poľovnícky zámoček v parku
Socha diviaka, autor: A. Štróbl
Socha jeleňa, autor: A. Štróbl
