Kalibr (strela s plochou dráhou letu)
| Kalibr | ||
|---|---|---|
 Maketa protilodnej strely 3M-54E1 | ||
| Typ: | Protilodná a protizemná strela s plochou dráhou letu | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 2012 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | OKB Novator | |
| Základné údaje | ||
| Účinný dostrel: | 2 600 km[1] | |
| Zameriavanie: | Inerciálne/satelitné | |
Kalibr (v kóde NATO: SS-N-27 Sizzler alebo SS-N-30A) je rodina striel s plochou dráhou letu, ktoré sú určené na ničenie lodí, ponoriek alebo pozemných cieľov. Nosičom striel sú napríklad ruské fregaty projektu 22350, korvety projektu 21631, ponorky projektu 885, ponorky projektu 877 a ponorky projektu 636.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V 70. rokoch 20. storočia spustilo americké námorníctvo vývoj strely s plochou dráhou letu, ktorú v roku 1983 zaviedlo do služby pod označením Tomahawk. V tom istom roku sa začala vyvíjať podobná strela aj v Sovietskom zväze. Jej vývojom sa zaoberala konštrukčná kancelária Novator. Táto protilodná strela dostala pomenovanie 3M-51 Alfa a jej model bol širokej verejnosti predstavený v roku 1993 na zbrojárskej výstave v Abú Zabí. Na jej základe bola neskôr vytvorená protilodná raketa 3M54.
Verzia 3M14 bola vyvinutá v roku 2004 na základe rakety 3M-10 systému 3K10 Granat. Prvú etapu štátnych skúšok systému „Kalibr“ a strely 3M-14 vykonala kancelária „Novator“ v rokoch 2009 až 2011. V roku 2011 sa začali prípravy na testovanie systému Kalibr raketou 3M-14 z ponorky Severodvinsk (projekt 885).[2]
V roku 2012 bola na vodu spustená fregata Kaspickej flotily „Dagestan“, ktorá bola ako prvá v ruskom námorníctve vyzbrojená raketovým systémom Kalibr-NK. Dňa 25. mája toho istého roku uskutočnil „Dagestan“ streľbu raketou systému Kalibr-NK, ktorá úspešne zasiahla cvičný cieľ na brehu. Následne bola táto strela zavedená do služby.
Dňa 27. septembra 2013 uskutočnila prvý odpal rakety Kalibr aj korveta Grad Svijažsk (Projekt 21631).
Strely sa neskôr začali dostávať do služby u ďalších tried vojnových lodí ruského námorníctva. Systémom Kalibr-NK boli vyzbrojené napríklad aj korvety triedy Bujan-M (Projekt 21631).[3]
Varianty[upraviť | upraviť zdroj]
- 3M-54E – exportná verzia protilodnej strely s dosahom 220 km. Môže byť odpaľovaná z hladinových lodí vybavených raketovým systémom Kalibr-NKE alebo ponoriek s raketovým systémom Kalibr-PLE. Ide o strelu bežnej aerodynamickej konfigurácie s výklopným lichobežníkovým krídlom s rozpätím 3,1 m. Má priemer 53,3 cm a dĺžku 8,22 m. Je to trojstupňová strela, ktorá pozostáva zo štartovacieho stupňa, podzvukového udrživacieho stupňa a nadzvukového stupňa na tuhé palivo. Štartovací stupeň umožňuje štart a akceleráciu rakety. Je vybavený jednokomorovým raketovým motorom na tuhé palivo. Potom ako raketa po vystrelení dosiahne nadmorskú výšku asi 150 metrov, prvý stupeň sa oddeľuje, otvára sa prívod vzduchu a štartuje sa hlavný prúdový motor druhého stupňa. Zároveň sa otvárajú krídla a raketa sa spustí do výšky 15-20 metrov nad morskú hladinu. V tejto fáze letu sa raketa pohybuje rýchlosťou mach 0,6–0,8 a letí podľa súradníc, ktoré boli zadané do jej pamäte pred štartom, t.j. letí pomocou inerciálneho navigačného systému AB-40E. Vo vzdialenosti asi 30 - 40 km od cieľa sa zapne aktívny radar strely ARGS-54. Po detekcii a zachytení cieľa sa druhý stupeň oddeľuje a spúšťa sa tretí stupeň, ktorý zrýchli strelu až na mach 2,9. V záverečnej fáze letu (asi 20 km pred cieľom) klesne strela asi na výšku 10 m nad hladinou mora.
- 3M-54E1 – exportná verzia protilodnej strely s dosahom 300 km. Na rozdiel od 3M-54E je táto strela len dvojstupňová, pričom tretí stupeň bol vypustený v prospech väčšej bojovej časti, ktorá má 450 kg. Raketa letí len podzvukovou rýchlosťou mach 0,6–0,8. Navádzanie je inerciálne a v záverečnej fáze letu aktívne radarové.[4]
- 3M54K - z ponorky odpaľovaná protilodná strela vyvinutá pre ruské námorníctvo. Má dĺžku 8,22 m a je vybavená bojovou časťou s hmotnosťou 200 kg. Jej dosah je 440–660 km. V záverečnej fáze letu klesne strela asi na výšku 5 m nad hladinou mora a zrýchli na mach 2,9 (3 550 km/h).
- 3M54T - z lode odpaľovaná protilodná strela vyvinutá pre ruské námorníctvo. Má dĺžku 8,9 m. Hmotnosť bojovej časti a ostatné parametre sú rovnaké ako u 3M-54K.
- 3M-14E – exportná verzia strely s plochou dráhou letu, ktorá je určená na ničenie stacionárnych pozemných cieľov. Typickými cieľmi rakety 3M-14E sú pozemné veliteľské a riadiace stanovištia, sklady zbraní a paliva, letiská a zariadenia v prístavoch. Strela letí podzvukovou rýchlosťou a má dolet 300 km. Navádzanie strely zabezpečuje inerciálny navigačný systém AB-40E s korekciou pomocou GLONASSu. Rádiový výškomer typu RVE-B umožňuje strele počas letu kopírovať terén, pričom nad morom letí vo výške 20 m a na pevninou 50 - 150 m. Cieľ je ničený konvenčnou hlavicou s hmotnosťou 450 kg.
- 3M-14 – riadená strela s plochou dráhou letu určená na ničenie pozemných cieľov, ktorá bola vyvinutá pre ruské námorníctvo. Na rozdiel od exportnej 3M-14E má táto strela dolet až 2 600 km.[5]
- 91RE1 – protiponorková strela určená na odpaľovanie z ponoriek zo štandardných torpédových rúr s priemerom 533 mm. Pri odpale z maximálnej hĺbky 150 m je dosah 50 km.
- 91RE2 – protiponorková strela určená na odpaľovanie z hladinových plavidiel prostredníctvom vertikálnych síl 3S-14E. Dosah strely je 40 km.[6]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Hneď v úvodnej fáze konfliktu nasadilo Rusko strely s plochou dráhou letu, ktoré odpálilo nielen zo strategických bombardérov, ale aj z plavidiel ruského námorníctva. Išlo o strely Kalibr, ktorých hneď v prvý deň invázie vystrelilo 30 kusov.[7] Tieto strely boli v priebehu celého roku 2022 využívané ruskými silami vo veľkej miere. Rakety Kalibr odpaľované z mora boli použité na zničenie vysokohodnotných cieľov na Ukrajine vrátane veliteľských stanovíšť, leteckých základní, batérií protivzdušnej obrany a energetických zariadení. Strely boli vypustené z rôznych platforiem, vrátane korviet triedy Bujan, viacúčelovej diaľkovej fregaty Admirál Grigorovič (Projekt 11356) a ponoriek triedy Paltus ruskej Čiernomorskej flotily.[8]
Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že aj v nasledujúcom roku konfliktu boli strely Kalibr využívané vo veľkej miere. V priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele 186 rakiet Kalibr. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo 119 z nich zneškodniť, čo predstavuje 64 % úspešnosť.[9]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Alžírsko - alžírske námorníctvo je vyzbrojené strelami 91RE1, ktoré sú súčasťou arzenálu jadrových ponoriek projektu 877EKM.
Čína
India - indické námorníctvo je vyzbrojené strelami 91RE1 a 91RE2, ktoré sú súčasťou arzenálu fregát projektu 11356 (trieda Talwar) a jadrových ponoriek projektu 877EKM.
Irán - iránske námorníctvo je vyzbrojené strelami 91RE1, ktoré sú súčasťou arzenálu jadrových ponoriek projektu 877EKM.
Rusko
Vietnam - v roku 2009 objednal Vietnam 40 rakiet 3M-54E na vyzbrojenie svojich ponoriek projektu 636.1.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ О дальности стрельбы ракетного комплекса "Калибр-НК" [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ Комплекс 3К-14 / С-14 Калибр, ракеты 3М-54 / 3М-14 - SS-N-27 / SS-N-30 SIZZLER [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ Ракетный комплекс «Калибр-НК» — основные ТТХ и история создания [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ Противокорабельная ракета 3М-54Э [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ Высокоточная крылатая ракета 3М-14Э. . (ruský)
- ↑ Противолодочные ракеты 91РЭ1 и 91РЭ2 Противолодочная ракета 91РЭ2. . (ruský)
- ↑ EASTWOOD, Brent M.. Kalibr: Russia’s Very Own ‘Tomahawk’ Cruise Missiles Is Hitting Ukraine [online]. 19fortyfive.com, 2022-03-08, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
- ↑ И ракеты сосчитали, и проходы: ВСУ всматриваются в «Калибры» российского флота [online]. eadaily.com, 12 февраля 2024 14:45, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
- ↑ BEDNÁR, Vladimír. Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
