Kalifornia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kalifornia pozri Kalifornia (rozlišovacia stránka).
Kalifornia
Flag of California.svg Seal of California.svg
Vlajka (Pečať
Map of USA highlighting California.png

Ostatné štáty USA
Prezývka štátu The Golden State (Zlatý štát)
Hlavné mesto Sacramento
Najväčšie mesto Los Angeles
Guvernér Jerry Brown
Rozloha
Poradie 3. miesto
Celková 410 000 km²
Súš 404 298 km²
Voda 20 047 km²
% vody 4,7 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie 1. miesto
Obyvateľov 37 253 956
Rok sčítania 2010
Hustota obyvateľov
Poradie 11. miesto
Hustota 92,14 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie 31. v poradí
Dátum 9. september 1850
Geografické údaje
Zemepisná šírka 32°30' až 42° s. š.
Zemepisná dĺžka 114°8' až 124°24' z. d.
Šírka 402,5 km
Dĺžka 1 240 km
Nadmorská výška
Najvyššia 4 148 m n. m.
Stredná 884 m n. m.
Najnižšia -86 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna UTC-8/-7
ISO 3166-2 US-CA

Kalifornia je štát v západo-oceánskej oblasti Spojených štátov. Kalifornia vstúpila do únie ako 31. štát a v súčasnosti je najľudnatejším štátom USA. Zo severu susedí s Oregonom, z východu s Nevadou a s Arizonou na juhozápade Spojených štátov, navyše z juhu susedí s Baja California v Mexiku. Hlavné mesto Kalifornia je Sacramento a štyri najväčšie mestá štátu sú Los Angeles, San Diego, San Jose a San Francisco. Kalifornia je známa pre jej rozmanitú klímu, geografiu a etnické zloženie. Štát ma 58 krajov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým ako sa stala Kalifornia štátom USA, Alta Kalifornia bola kolonizovaná španielskym impériom v roku 1769. Po mexickej nezávislosti v roku 1821, Alta Kalifornia zostala ako časť Mexika do roku 1846, keď bola vyhlásená Kalifornská republika za jeden krátky víkend. Na konci mexicko-americkej vojny v roku 1848 bola Kalifornia pripojená k Spojeným štátom a bola vyhlásená ako 31. štát únie 9. septembra 1850.

Kalifornia je rozlohou tretí najväčší štát USA, čo sa prejavuje na rozmanitej geografii od piesočnatých a kamenistých pláží prioceánskych oblastí cez nerovné snehové oblasti vo východných horách v Sierra Nevade po púštne oblasti na juhovýchode a zalesnené oblasti na severozápade. Hlavnú pozíciu štátu zohráva oblasť Central Valley, jedna z najproduktívnejších poľnohospodárskych oblastí na svete a najväčšia v Spojených štátoch. V horách Sierra Nevada sa nachádza oblasť Yosemite Valley, preslávené ozdobné ľadovcové štíty a Národný park Sequoia, ktorý je domovom obrovských Sekvojovcov, ktoré sú najdlhšie žijúcim organizmom na Zemi. Mount Whitney je najvyšším bodom priľahlých oblastí Spojených štátov, navyše sa tu nachádza druhé najnižšie a najteplejšie miesto v západnej pologuli Death Valley. Veľa stromov nachádzajúcich sa v Kalifornských Bielych Horách patria medzi najstaršie na svete; Bristolská borovica má 4 700 rokov.

Kalifornská zlatá horúčka začala v roku 1848, kedy sa dramaticky zmenili podmienky v Kalifornii, čo súviselo s nárastom ekonomiky a počtu obyvateľov. Začiatkom 20. storočia bolo Los Angeles označené ako centrum zábavného priemyslu. Okrem prosperujúceho poľnohospodárskeho priemyslu sú v Kalifornii aj ďalšie rastúce oblasti priemyslu ako ropný, kozmonautika a počítačový. Kalifornia patrí medzi 10. najlepšie ekonomicky vyvíjajúcich sa štátov a 34. štát s najväčším počtom obyvateľov na svete po Poľsku.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Kalifornia pôvodne pomenúvalo celú oblasť dnešného štátu Kalifornia plus celé štáty alebo iba časti štátov Nevada, Utah, Arizona, Wyoming a mexický polostrov dnes známy ako Kalifornský polostrov.

Názov Kalifornia je najbežnejšie spätý s presláveným rajom obývaným Amazonkami, kde vládla kráľovná Califia. Mýtus o Kalifii je zaznamenaný v 1510-stranovej knihe Las sergas de Esplandián, napísanej ako pokračovanie ku knihe Amadís de Gaula španielskym dobrodružným spisovateľom Garciom Ordóñezom Rodríguezom de Montalvom. Kráľovstvo kráľovnej Califie bolo podľa Montavla bohaté na zlato a veľké územie bolo obývané griffinmi a ďalšími čudnými šelmami.

Vlajka a pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka Kalifornie sa nazýva Bear Flag, čo v preklade znamená Medvedia vlajka. V súčasnej podobe bola prijatá v roku 1911, teda pred vyše 100 rokmi. Na vlajke je kalifornský grizly (oficiálne štátne zviera), ktorý symbolizuje silu, hviezda reprezentuje nezávislosť krajiny, červená farba znamená odvahu a biele pozadie čistotu. Autorom pôvodnej Medvedej vlajky bol William Todd, synovec manželky Abrahama Lincolna.

Štátna pečať štátu Kalifornia bola prijatá pred približne 200 rokmi. Na pečati je rímska bohyňa múdrosti a vojny, grizly, zväzok obilia a baník. je tu aj fráza "Eureka", čo znamená "Našiel som ho!" je štátne Kalifornské motto.

Geografia a životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaliforniu obklopuje Tichý Oceán, Oregon, Nevada, Arizona a Mexický štát Baja California. S rozlohou 411 000 km² je tretím najväčším štátom Spojených štátov po Aljaške a Texase. V čase, keď ešte Kalifornia bola samostatná krajina, bola 59. najväčším štátom sveta medzi Irakom a Paraguajom.

10 najväčších miest[upraviť | upraviť zdroj]

Údolie Central Valley, poľnohospodársky hlavný zdroj štátu

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]