Kallikrates zo Samu
| Kallikrates zo Samu | |
| vysoký úradník a nauarchos v službách Ptolemaiovcov | |
| Rod. meno | starogr. Καλλικράτης – Kallikratés |
|---|---|
| Narodenie | 4. stor. pred Kr. Samos |
| Úmrtie | 3. stor. pred Kr. (po 250 pred Kr.) neznáme |
| Štátna príslušnosť | Ptolemaiovský Egypt |
| Profesia | nauarchos, stratég, kňaz |
Kallikrates (starogr. Καλλικράτης; pôsobil cca v rokoch 272 – 250 pred Kr.) bol významný macedónsko-grécky vojenský veliteľ, diplomat a kňaz v službách egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Ako nauarchos ptolemaiovského loďstva zohral kľúčovú úlohu pri budovaní egyptskej námornej nadvlády v Egejskom mori a zaslúžil sa o rozvoj kráľovského kultu.[1]
Kariéra a náboženské úrady
[upraviť | upraviť zdroj]
Kallikrates pochádzal zo Samu ako syn istého Boiska. Po príchode do Alexandrie sa rýchlo vypracoval medzi najužšiu elitu ptolemaiovského dvora, kde získal prestížnu hodnosť kráľovského „priateľa“ (filoi). Jeho vplyv nebol len vojenský, ale aj nábožensko-politický, čo potvrdzuje fakt, že v štrnástom roku vlády Ptolemaia II. (272/271 pred Kr.) bol vymenovaný za kňaza Alexandra Veľkého. Zároveň sa stal historicky úplne prvým kňazom novozaloženého štátneho kultu „Súrodeneckej bohyne“ Arsinoé II., čo z neho urobilo kľúčovú postavu pri formovaní dynastickej propagandy Ptolemaiovcov.[2]
Približne v rokoch 270 až 250 pred Kr. zastával úrad najvyššieho veliteľa flotily (nauarchos). V tomto období sa zúčastnil na strategickej diplomatickej misii na Krétu, ktorá predchádzala vypuknutiu Chremónidovej vojny. Spolu s ďalšími ôsmimi vyslancami (medzi ktorými bol aj neskorší nauarchos Patroklos) upevňoval egyptský vplyv v kľúčových mestách ostrova. V krétskom meste Olous bol za svoje zásluhy poctený titulom dobrodinca a získal čestné občianstvo (proxenia). Podobné pocty mu preukázali aj mestá Itanos, Pafos či Kourion, kde boli na jeho počesť vztýčené sochy, čo dokumentuje rozsah jeho diplomatickej autority v celom východnom Stredomorí.[3][1]
Stavebná činnosť a kulty
[upraviť | upraviť zdroj]Kallikrates bol známy ako štedrý mecén a zakladateľ dôležitých kultových miest:
- Chrám na myse Zefyrion: Neďaleko Alexandrie nechal postaviť chrám zasvätený Arsinoé II., ktorá tu bola uctievaná ako bohyňa Afrodita. Tento chrám sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest helenistického Egypta a jeho založenie oslávil vo svojich básňach aj básnik Poseidippos.[4]
- Chrám v Kanópe: Okolo roku 257 pred Kr. nariadil výstavbu chrámu pre egyptských bohov Isis a Anubida, čo dokumentuje snahu gréckych elít integrovať sa do domáceho egyptského náboženského prostredia.[5]
- Pamätníky v Olympii: V gréckej Olympii nechal vztýčiť monumentálne sochy kráľa Ptolemaia II. a kráľovnej Arsinoé II. na podstavcoch širokých až 24 metrov, čím demonštroval moc ptolemaiovskej dynastie priamo v srdci pevninského Grécka.[6]
Druhá sýrska vojna a pôsobenie na mori
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojej dvadsaťročnej kariéry v čele ptolemaiovského loďstva (cca 270 – 250 pred Kr.) čelil Kallikrates rastúcej sile macedónskych a seleukovských konkurentov. Počas druhej sýrskej vojny (260 – 253 pred Kr.) velil ptolemaiovskému loďstvu v Egejskom mori. V tejto kampani však Egypt utrpel niekoľko strategických porážok od spojených síl seleukovského kráľa Antiochos II. a macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata, čo postupne oslabilo egyptskú námornú nadvládu.[7]
Z roku 257 pred Kr. sa zachoval list jeho agenta Zoila adresovaný ptolemaiovskému ministrovi financií Apolloniovi, v ktorom Kallikrates žiada o vyplatenie výnosov z námornej dane (naulon) pre potreby loďstva, čo svedčí o jeho priamom vplyve na hospodársku správu ozbrojených síl.[1]v ktorom Kallikrates žiada o vyplatenie výnosov z námornej dane (naulon) pre potreby loďstva, čo svedčí o jeho priamom vplyve na hospodársku správu ozbrojených síl
Literárne a archeologické pramene
[upraviť | upraviť zdroj]Postava Kallikrata je výnimočne dobre zdokumentovaná vďaka papyrusovým nálezom a epigrafike. Okrem administratívnych listov sa o ňom zmieňuje aj básnik Poseidippos, ktorý vo svojich epigramoch oslavuje nielen ním založený chrám na myse Zefyrion, ale aj Kallikratove diplomatické a vojenské úspechy.[4] Jeho meno sa nachádza aj na podstavcoch sôch, ktoré mu boli na znak úcty postavené na ostrovoch Délos, Pafos a Kourion.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Hauben, H. (2013). *Callicrates of Samos and Patroclus of Macedon*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. s. 39–65.
- ↑ Turner, E. G. (1955). *The Hibeh Papyri*. Part II, London, č. 199.
- ↑ Huss, W. (2001). *Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.* Beck, München, s. 298.
- 1 2 Bing, P. (2003). *Posidippus and the Admiral: Kallikrates of Samos*. In: *Greek, Roman, and Byzantine Studies* 43, s. 243–266.
- ↑ Fischer-Bovet, C. (2014). *Army and Society in Ptolemaic Egypt*. Cambridge University Press, s. 352.
- ↑ Finley, M. I. & Pleket, H. W. (2012). *The Olympic Games: The First Thousand Years*. s. 51.
- ↑ Laale, H. W. (2011). *Ephesus (Ephesos): An Abbreviated History*. Bloomington: WestBow Press, s. 125.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. London & New York : Routledge, 2001. Dostupné online. ISBN 0-415-20145-4.
- Hauben, Hans: *Callicrates of Samos and Patroclus of Macedon, champions of Ptolemaic thalassocracy*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. Cambridge University Press 2013, s. 39–65. ISBN 9781107033351.
- Hauben, Hans: *Callicrates of Samos. A Contribution to the Study of the Ptolemaic Admiralty*. In: *Studia Hellenistica* 18. Löwen 1970.
- Bing, Peter: *Posidippus and the Admiral: Kallikrates of Samos in the Milan Epigrams*. In: *Greek, Roman, and Byzantine Studies* 43, 2003, s. 243–266.
- Huss, Werner: *Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.* Beck, München 2001. ISBN 3-406-47154-4.