Kaluga
O iných významoch výrazu Kaluga pozri Kaluga (rozlišovacia stránka).| Kaluga | |||
| Mesto | |||
 Pohľad na historickú časť mesta.
| |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Kalužská oblasť | ||
| Súradnice | 54°37′43″S 36°35′39″V / 54,6285°S 36,5941°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 190 m m n. m. | ||
| Rozloha | 168,8 km² (16 880 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 329 673 (2024) | ||
  Poloha mesta v Európe
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Kaluga | |||
| Webová stránka: kaluga-gov.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Kaluga (rusky : Калу́га , IPA: [kɐˈɫuɡə]) je ruské mesto a administratívne centrum Kalužskej oblasti. Leží na rieke Oka 150 kilometrov juhozápadne od Moskvy. V roku 2024 malo 329 673 obyvateľov.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Kaluga bola založená v polovici 14. storočia ako pohraničná pevnosť na juhozápadných hraniciach Moskovského veľkokniežatstva. Názov Koluga pochádza zo staroruského kaluga - močiar, bažina.[2] V období tatárskych nájazdov to bol západný koniec obrannej línie na brehu rieky Oka. V stredoveku bola Kaluga menšou osadou vo vlastníctve kniežat Vorotynských. Postupne sa stala dôležitým centrom obchodu s ľanom, obilím, drevom a kožušinami.
Začiatkom 17. storočia mesto zohralo úlohu počas obdobia tzv. smuty a bolo viackrát vyplienené. V roku 1607 tu ustúpili vojská vzbúrencov pod vedením I. Bolotnikova. V roku 1611 bola Kaluga dobytá poľskými vojskami. Rusi ju znovu získali až v roku 1612. V rokoch 1615-1616 napadli Kalugu krymskí Tatári, ktorí tu spôsobili veľké škody. Nasledujúci rok mesto obliehali vojská poľského kniežaťa Vladislava IV. Obranu Kalugy viedol knieža Požarskij. O rok neskôr bola Kaluga spustošená Záporožskými kozákmi a vojskami hajtmana Sagajdačného.
19. januára 1777 otvorili v meste činoherné divadlo. Mesto ako dôležitá ruská základňa zohrala úlohu počas Napoleonovho vpádu do Ruska.
Kaluga je spojená s Moskvou železničnou traťou a starou Kalužskou cestou (teraz čiastočne v Moskve (ako stará Kalužská diaľnica), čiastočne cestou A101).
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Kaluga stala dôležitým tylovým a vojensko-nemocničným centrom ruských síl. Mesto bolo evakuačným bodom pre ranených a nachádzalo sa v smere utečeneckého prúdu. V Kaluge, v 189. záložnom pešom prápore, v roku 1915 začal svoju cestu vojenskú kariériu Georgij Žukov.
V medzivojnovom období bolo mesto miestom vyhnanstva sovietskym systémom politicky prenasledovaných osôb. V roku 1928 tu niekoľko mesiacov žili Grigorij Zinoviev a Lev Kamenev.
Cez druhú svetovú vojnu nemecká armáda obsadila Kalugu počas vrcholnej bitky o Moskvu. Mesto bolo pod nemeckou okupáciou od 13. októbra do 30. decembra 1941. V roku 1944 sovietska vláda využila svoje miestne vojenské budovy na internovanie stoviek poľských vojnových zajatcov – vojakov poľskej podzemnej Armie krajowej, ktorých postupujúce sovietske jednotky zatkli v oblasti okolo Vilniusu.
V súčasnosti je Kaluga mestom s rozvinutou infraštruktúrou, významným dopravným uzlom, jedným z vedeckých, kultúrnych, hospodárskych a duchovných centier Centrálneho federálneho okruhu Ruska. Aktívne sa rozvíja strojársky a automobilový priemysel.
Demografické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]| Etnická skupina | Počet | Percentuálny počet |
|---|---|---|
| Rusi | 295 273 | 87,60 |
| Arméni | 4067 | 1.21 |
| Uzbeci | 2817 | 0,84 |
| Tadžici | 2806 | 0,83 |
| Ukrajinci | 2696 | 0,80 |
| Tatári | 1262 | 0,37 |
| Azerbajdžanci | 1044 | 0,31 |
| Ostatní | 27 093 | 8,04 |
| Spolu | 337 058 | 100,00 |
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]V meste je rozvinutý strojársky priemysel. Nachádza sa tu závod na výrobu turbín a strojársky závod, ktorý vyrába koľajové železničné vozidlá.
V posledných rokoch sa Kaluga stala jedným z centier ruského automobilového priemyslu a v tejto oblasti otvorilo montážne závody viacero zahraničných spoločností. 28. novembra 2007 otvorila v Kaluge nový montážny závod skupina Volkswagen, ktorý sa do roku 2009 ďalej rozšíril. Investícia dosiahla viac ako 500 miliónov eur. Od roku 2014 závod montoval osobné automobily Volkswagen Passat, Škoda Fabia a Rapid. 15. októbra 2007 skupina Volvo začala s výstavbou nového závodu na montáž nákladných vozidiel, ktorý bol slávnostne otvorený 19. januára 2009 s ročnou kapacitou 10 000 nákladných vozidiel Volvo a 5 000 nákladných vozidiel Renault. 12. decembra 2007 oznámila skupina svoje rozhodnutie postaviť nový montážny závod v Kaluge PSA Peugeot Citroën.
Okrem toho v meste funguje rad potravinárskych podnikov, textilný a drevospracujúcic priemysel.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1899 existuje železničné spojenie mesta s Moskvou.
Mesto je obsluhované letiskom Grabcevo.
Verejnú dopravu predstavujú trolejbusy, autobusy a maršrutky.
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Kaluga má vlhké mierne kontinentálne podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia: Dfb), s teplými a vlhkými letami; a dlhými, studenými a zasneženými zimami. Zimné extrémne teploty môžu dosahovať až -45 °C, zatiaľ čo letné horúčavy môžu dosiahnuť až +40 °C, ale normálne kolísanie je medzi -5 °C a -20 °C počas zimy a medzi 15 °C a 30 °C v lete.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Konstantin Eduardovič Ciolkovskij (1857 - 1935) vedec, jeden zo zakladateľov kozmonautiky, pôsobil v meste ako stredoškolský učiteľ v rokoch 1892 až 1935.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Федеральная служба государственной статистикиČislennosť postoyannogo naseleniya Rossiyskoy Federacii po municipaľnym obrazovaniyam na 1 janvarya 2024 goda. (27 aprelya 2024) / Численность постоянного населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2024 года. [online]. Federaľnaya služba gosudarstvennoy statistiki, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online.
- ↑ Malinin, D. I., 1992, Kaluga. Opyt istoričeskogo putevoditelya po Kaluge i glavneyšim centram gubernii / Вступ. ст. и коммент: Ларин А. К. и др. Kaluga, Zolotaja alleja, 272 s.
- ↑ Kaluga. in Očovský, Š. a kol., 1977, Malá encyklopédia zemepisu ZSSR, Vydavateľstvo Obzor, Bratislava, s. 322