Preskočiť na obsah

Kamzičník rakúsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamzičník rakúsky

Kamzičník rakúsky – vrchol stonky s kvetnými úbormi.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Doronicum austriacum
Jacq.[1][2], 1774[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kamzičník rakúsky[3] (lat. Doronicum austriacum)[2] je druh trvácej horskej byliny rodu kamzičník, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Jeho prirodzený areál zahŕňa oblasti od Európy po Turecko.[2]

Kamzičník rakúsky je trváca, spravidla mohutná bylina, podzemok je hrubý, krátky a bez výhonkov. Byľ je priama, dlhá 30 až 100 (150) cm, hranatá, listnatá, hore chudobne rozkonárená, dole holá, hore mäkko chlpatá a žliazkatá.[3][4][5]

Prízemné listy sú stopkaté, čepeľ je srdcovitá, celistvookrajová alebo tupo zúbkatá, holá alebo roztrúsene žliazkato páperistá, dlhá 9 až 13 cm, široká 9 až 8 cm, v čase kvitnutia je už uschnutá. Dolné byľové listy sú vajcovité až kopijovité, sediace, na báze široko uškaté. Stredné listy sú početné, stopkaté, stopka je krídlatá, čepeľ je široko vajcovitá, na báze zúžená. Horné listy sú sediace, čepeľ je na báze srdcovitá až objímavá, na vrchole končistá.[3][4][5]

Úbory sú dlho stopkaté, s priemerom 40 až 60 mm, jednotlivé alebo v počte 2 až 18 vo vrcholíku. Jazykovité samičie kvety v úbore sú jasnožlté, dlhé 25 až 40 mm, päťžilové s tromi zubmi. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, tmavožlté. Zákrovné listene sú čiarkovito kopijovité, dlhé 10 až 15 mm, páperisté.[3][4][5]

Plodminažky, z rúrkovitých kvetov sú s chocholcom, nažky z jazykovitých kvetov sú bez chocholca.[3][4][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia kamzičníka rakúskeho zahŕňa horské oblasti západnej, strednej a južnej Európy od Francúzska po severné Grécko.[3] Na Slovensku je roztrúsený až hojný od Javorníkov cez Karpaty až po Vihorlat a Bukovské vrchy. Vzácnejší je v Slovenskom raji a v Slovenskom krase.[3][6] Najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný vo výške 2 000 až 2 150 m n. m. v Jaloveckej doline pod Baníkovom.[3]

Kamzičník rakúsky je lesný druh horského a subalpínskeho stupňa, kde obsadzuje vhodné stanovištia vo svetlejších lesných porastoch, medzi kosodrevinou, pri prameništiach a popri potokoch na čerstvých, slabo kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých kamenistých, hlinitých aj ílovitých pôdach. Výnimočne sa vyskytuje aj v hlbokých skalnatých údoliach v nížinách. Kvitne od júla do augusta.[7]

V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Fl. Austriac. 2: 18 (1774)
  2. a b c d e Doronicum austriacum Jacq. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 244-248.
  4. a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1083-1084.
  5. a b c d Chránené rastliny. Ed. Dušan Randuška, Milan Križo. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 409 s. S. 166-167.
  6. Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 34.
  7. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 146-147.
  8. Doronicum austriacum subsp. austriacum [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Doronicum austriacum subsp. giganteum (Griseb.) Stoj. & Stef. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]