Kantharos (nádoba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Boiótsky červenofigúrový kanharos, muž s kantharom na symposiu, cca 450 – 425 pred Kr., Musée du Louvre

Kantharos (starogr. Κάνθαρος – kantharos) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2][3]

Kantharos (mn. č. kantharoi), hlboká keramická (často aj z kovu[4]) čaša s vysokými vertikálnymi uchami, najčastejšie umiestnená na podstavci s dlhou nôžkou, bol nádobou na pitie.[1] Hodil sa najmä na (aristokratických) symposiach pri pití vína.[4][1] Grécky spisovateľ Athénaios vo svojom diele Deipnosofistai uvádza, že kantharos je pohár na pitie spočívajúci na „tenkej stopke so širokou nohou“. [5]

Najstaršie známe exempláre kantharoi sú zo stredneheladského obdobia (cca 2000 – 1600 pred Kr.).[6] Pre toto obdobie je charakteristická tzv. minyjká keramika (pomenovaná po mýtickom kráľovi Minyovi), ktorá je z čistej tvrdo vypálenej hliny, vždy jednofarebná, najskôr šedá a neskôr žltá, vyrobená na rýchlom hrnčiarskom kruhu.[7] Od 8. stor. pred Kr. sa najčastejšie vyrábal v Boiótii, spočiatku zdobený v orientalizujúcom, neskôr čiernofigúrovom a potom červenofigúrovom štýle.[3] V 5. stor. pred Kr. bol kantharos v starovekom Grécku bežný.[3] V ich výzdobe vtedy prevládali figurálne námety (v Atike sa na nich často zobrazoval Dionýzos). Na gréckom západe (v južnej Itálii) sa 4. stor. pred Kr. vyrábal hlavne v Apúlii, kde bol významným vývozným artiklom až do 3. stor. pred Kr.[8]

Od konca 7. stor. pred Kr. alebo začiatku 6. stor. pred Kr. sa kantharos vyrábal aj Etrúrii v štýle Bucchero, ktorý bol typický pre etruskú keramiku s čiernym lesklým povrchom (keramika v štýle Bucchero sa vyrábala aj vo východnej Iónii).[8]

Kantharos sa podľa najrozšírenejších tvarov delí na štyri typy (A, B, C, a D).[2][3][8] Ďalšími formami sú figurálne kantharoi, ktoré zobrazujú zvieratá, ľudskú hlavu[8][9] alebo ľudské tváre (tzv. janiform kantharos)[10]

Typy a tvary kantharoi[upraviť | upraviť kód]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. a b Perseus Encyclopedia, Kantharos [1]
  3. a b c d Oxford, Classical art research centre, Kantharos [2]
  4. a b Virginia R. Anderson-Stojanovi. Stobi: Results of the Joint American-Yugoslav Archaeological Investigations, 1970-1981. Princeton : Princeton University Press, 2014. ISBN 978-14-0085-291-8. S. 16.
  5. Athénaios, Deipnosofistai, 11,473d.
  6. Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Carlos A. Picón, Richard Daniel De Puma, Séan A. Hemingway. Art of the Classical World in the Metropolitan Museum of Art: Greece, Cyprus, Etruria, Rome. New York : Metropolitan Museum of Art, 2007. ISBN 978-15-8839-217-6. S. 412.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 383.
  8. a b c d Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.
  9. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 263.
  10. John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-663-9. S. 169.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]