Preskočiť na obsah

Kapsička pastierska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kapsička pastierska
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(európa[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Capsella bursa-pastoris
L., 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kapsička pastierska (lat. Capsella bursa-pastoris) je rastlina z čeľade kapustovité.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kapsička pastierska je jednoročná alebo dvojročná rastlina. Rozkonárená alebo rovná, 10-30 cm vysoká byľ vyrastá z prízemnej ružice perovito delených listov. Listy sú sediace a kopijovité. Malé viacpočetné kvety bielej farby sú v riedkych strapcoch navrchu stonky. Plochý plod - šešuľka - obsahujúci niekoľko semien tvarom pripomína kapsu, ktoré kedysi nosievali pastieri. Kvitne od marca do novembra.

Táto burina sa vyskytuje po celom svete od nížin až po horské oblasti, nevyskytuje sa iba napríklad v odľahlých novovzniknutých ostrovoch. Rastie najmä pri cestách, na medziach, úhoroch, rumoviskách a lúkach.

Obsahuje cholín, prolín, tyramín, hystamín, flavónový glykozid diosmín, triesloviny, éterický olej, živice, inozit, vitamíny A, B, C, E a K, sacharidy, kyseliny, saponíny, alkaloidy, flavonoidy, vápnik, draslík, síru, meď, mangán, vlákninu, obsahuje tiež vysoké množstvo antioxidantov a chlorofylu. Vďaka týmto látkam je kapsička pastierska liečivá a mierne jedovatá.

Používa sa na zastavenie vnútorného krvácania (zvy­šuje zrážavosť krvi), na zastavenie krvácania z nosa, pri hemoroidoch, na rany, ekzémy a pri chorobách močových orgánov. V minulosti sa používala aj na zastavenie krvácania pri pôrode či otvorených ranách. Je mierne jedovatá, preto sa jej nemôže vnútorne užívať veľké množstvo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]