Kapsička pastierska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kapsička pastierska (lat. Capsella bursa-pastoris) je rastlina z čeľade kapustovité.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Kapsička pastierska je jednoročná alebo dvojročná rastlina. Rozkonárená alebo rovná, 10-30 cm vysoká byľ vyrastá z prízemnej ružice perovito delených listov. Listy sú sediace a kopijovité. Malé viacpočetné kvety bielej farby sú v riedkych strapcoch navrchu stonky. Plochý plod - šešuľka - obsahujúci niekoľko semien tvarom pripomína kapsu, ktoré kedysi nosievali pastieri. Kvitne od marca do novembra.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Táto burina sa vyskytuje po celom svete od nížin až po horské oblasti, nevyskytuje sa iba napríklad v odľahlých novovzniknutých ostrovoch. Rastie najmä pri cestách, na medziach, úhoroch, rumoviskách a lúkach.

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Obsahuje cholín, prolín, tyramín, hystamín, flavónový glykozid diosmín, triesloviny, éterický olej, živice, inozit, vitamíny A, B, C, E a K, sacharidy, kyseliny, saponíny, alkaloidy, flavonoidy, vápnik, draslík, síru, meď, mangán, vlákninu, obsahuje tiež vysoké množstvo antioxidantov a chlorofylu. Vďaka týmto látkam je kapsička pastierska liečivá a mierne jedovatá.

Používa sa na zastavenie vnútorného krvácania (zvy­šuje zrážavosť krvi), na zastavenie krvácania z nosa, pri hemoroidoch, na rany, ekzémy a pri chorobách močových orgánov. V minulosti sa používala aj na zastavenie krvácania pri pôrode či otvorených ranách. Je mierne jedovatá, preto sa jej nemôže vnútorne užívať veľké množstvo.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]