Kapusta obyčajná kelová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kapusta kelová)
Kapusta obyčajná kelová

Kapusta obyčajná kelová alebo hlávkový kel (lat. Brassica oleracea var. sabauda; iné názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná kelová[1], kel hlávkový[1], hlávkový kel[1], kel[2][3][4], kapusta kelová[5], kelová kapusta; zastarano: sladká kapusta, talianska kapusta[3], vlaština[6], vlaš(č)ina, vlaš(s)ká kapusta[7], kapusta bublinatá [8] ; nevhodne príp. zastarano: savojská kapusta[9], savoyská kapusta[10], savojský kel[11][12][pozn 1]. O staršom alebo nárečovom tvare slova kel pozri kel.

Vedecké názvy sú:Brassica oleracea var. sabauda[1], Brassica oleracea convar. sabauda[16], Brassica oleracea skupina Sabauda[1], Brassica oleracea Skupina Sabauda[17], Brassica oleracea cv. group Savoy Headed Cabbage[18], Brassica oleracea Skupina Savoy Cabbage[19], Brassica oleracea subsp. bullata[20], Brassica oleracea ssp. sabauda[21], Brassica oleracea var. bullata[22], Brassica oleracea var. bullata (okrem var. gemmifera)[23], Brassica oleracea convar. bullata[23], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. sabauda[20], Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda[23], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda[21][24], Brassica sabauda subsp. sabauda[25], Brassica sabauda[26], Brassica oleracea sabauda[3], Brassica bullata[21], Brassica oleracea var. bullata subvar. sabauda[21], Brassica oleracea subs./var. capitata podskupina sabauda[27], Brassica oleracea convar. oleracea var. sabauda[28]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa ako listová zelenina (listy hlávky sa jedia buď surové alebo varené). Ide o dvojročnú (na Slovensku jednoročnú) bylinu; v prvom roku sa tvorí hlávka, v druhom roku rastlina kvitne (v tom čase je okolo 70 cm vysoká). Stonka je zdužnatená a má na vrchole hlávku tvorenú voľne (ale u novších kultivarov aj pomerne pevne) nakopenými žltozelenými alebo modrozelenými listami so zvlnenými okrajmi a pľuzgierovito-priehlbinovitou listovou čepeľou (Pľuzgierovito-priehlibinovou listovou čepeľou sa hlávkový kel odlišuje od hlávkovej kapusty). Hlávkový kel vznikol skrížením bielej hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata f. alba) s palmovým kelom (Brassica oleracea var. palmifolia). Niektoré kultivary hlávkového kelu majú na povrchu červenkasté listy, ale vnútri sú listy vždy zelené. Hlávkový kel sa pestuje v skorej, poloskorej alebo neskorej forme. Rastlina je veľmi náročná na hnojenie. Vegetačná doba je 130 až 170 dní.[1][29][21]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné zložky jedlej časti sú: voda (90 %), bielkoviny (3 %), sacharidy (2,4 %), balastné látky (1,5 %), minerálne látky (1,1 % – draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,4 %). Z vitamínov obsahuje vitamín B6, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.[30]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ V minulosti sa niekedy (ale nie vždy ) odlišoval kel [v užšom zmysle] (nazývaný aj vlaština, vlašská kapusta a pod. a po latinsky mätúco niekedy Brassica sabellica [nie je zhodné s dnešnou Brassica oleracea var. sabellica]), ktorý mal silno pľuzgiernaté listy a uzavretú hlavu, od savojského kelu [v užšom zmysle], ktorý mal slabo pľuzgiernaté listy a nie celkom uzavretú hlavu[13][12][14][15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 707.
  2. ↑ kapustovité. In: Encyklopédia Slovenska III K – M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 704 s. S. 40-41.
  3. ↑ a b c MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  4. ↑ kel. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 247.
  5. ↑ ZOZNAM 2009_final - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka [online]. mpsr.sk, [cit. 2017-11-18]. Dostupné online.
  6. ↑ Sál, F. L., Novotný, O. J. Lidová jména rostlin. 6. Křízaté. Cruciferae. In: Český lid IX - Časopis věnovaný studiu lidu českého v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku. 1905, S. 375 (h ttp://tyfoza.no-ip.com/ceskylid/html/knihy/ceskylid14/texty/0193-0386.htm) (Pozn.: V texte je technický preklep Sin – v origináli je Sln (čiže Slovensko) – pozri ten istý text na Google Books, kde je to správne.)
  7. ↑ wlaščina; kel; kapusta. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  8. ↑ REUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38
  9. ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 61/2014 z 24. januára 2014, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí cyromazínu, fenpropidínu, formetanátu, oxamylu a tebukonazolu v alebo na určitých produktoch
  10. ↑ Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie, OJ C 76, 4.3.2015, p. 1–388 dostupné online
  11. ↑ Týždenné MENU - ŽIVA FOOD [online]. zivafood.sk, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
  12. ↑ a b kel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  13. ↑ Kohl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. dostupné online
  14. ↑ Allgemeines Teutsches Garten-Magazin, oder gemeinnützige Beiträge für alle Theile des praktischen Gartenwesens. Hrsg. von F. J. Bertuch u. Johann Valentin Sickler, 1816, S. 120 dostupné online
  15. ↑ CALWER, C. G. Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde: Deutschlands Feld- und Gartengewächse. Stuttgart: 1852. S. 177 [1]
  16. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  17. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [2] a [3], prístup 11. 12. 2017
  18. ↑ SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  19. ↑ WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference). 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  20. ↑ a b DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  21. ↑ a b c d e GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 29-30. dostupné online [4]
  22. ↑ Kohl. In: BASTIAN, H. Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235
  23. ↑ a b c HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444
  24. ↑ JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  25. ↑ BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 45
  26. ↑ Vuľf, E. V., Malejev, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 dostupné online
  27. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [5], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [6])
  28. ↑ MALÝ, Ivan a kol. Polní zelinářství. Praha: Agrospoj, 1998. 196 s. ISBN 80-239-4232-8.
  29. ↑ STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989
  30. ↑ Kohl. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kapusta_obyčajná_kelová&oldid=7564477“