Karel Kálal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karel Kálal
český učiteľ a spisovateľ
Karel Kálal
Narodenie9. január 1860
Rakov Česko
Úmrtie4. apríl 1930 (70 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Kálal

Karel Kálal (* 9. január 1860, Rakov – † 4. apríl 1930, Praha) bol český učiteľ, organizátor školstva a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom Karola Kálala v Rakove

V Soběslavi vyštudoval učiteľský ústav a potom učil na rade škôl v Česku (Trojovice, Počátky, Stará Bělá, Frenštát pod Radhoštěm, Velké Meziříčí), od roku 1906 bol riaditeľom na Obchodnej akadémii v Písku. Po roku 1918 pôsobil na ministerstve školstva a národnej osvety. Neskôr bol vymenovaný za riaditeľa Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.

Od 90. rokov 19. storočia propagoval česko-slovenskú vzájomnosť a národnú jednotu. Bol (pred rokom 1905 popredným) činiteľom Českoslovanskej jednoty (ČSJ) a Luhačovických porád[chýba zdroj], iniciátorom I. Zjazdu priateľov Slovákov. V roku 1905 v Hodoníne organizoval akcie na podporu slovenských študentov[chýba zdroj].

Bol spoluvydavateľom slovenského časopisu Dom a škola.[1]

Na jeho rodnom dome bola 25. mája 1930 odhalená bronzová pamätná tabuľa s nápisom: Zde se narodil Karel Kálal, spisovatel, 9. 1. 1860.[2]

Udalosti v Černovej[upraviť | upraviť zdroj]

V r. 1907 K. Kálal v súvislosti s udalosťami v Černovej spolu s českým právnikom Eduardom Ledererom a básnikom Adolfom Heydukom boli autormi listov nositeľovi Nobelovej ceny Bjørnstjerne Bjørnsonovi. Bjørnson na základe ich informácií začal v Európe informačnú kampaň o národnostných pomeroch v Uhorsku. [3]

K menej svetlým stránkam tejto kampane patrí historka s vymysleným protestom L. N. Tolstého, k nadšeným propagátorom ktorého K. Kálal patril. Ničnetušiaci Bjørnson odpovedal na „protest“ ďakovným listom. Až z odpovede L. N. Tolstého vysvitlo, že ide o podvrh[4].

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovník slovensko-český a česko-slovenský (s K. Salvom)(Ružomberok, 1896)
  • Na krásnom Slovensku (Praha 1903)
  • Slovensko předválečné, Maďarizace - Vyhubit (Praha 1905, 1930) (Eko-Konzult Brat. 2006)
  • Obrázky spod Tater (Praha 1907)
  • Nové rozprávky (Lipt. Mikuláš 1914)
  • Slovenská revolúcia (1914)
  • Obrazy z dejín Slovenska (1919)
  • Češi na Slovensku (1919)
  • Dějiny Slovenska (Lysá nad Labem 1920)
  • Slovenský slovník z literatúry aj nárečí (Lipt. Mikuláš 1924)
  • Spisy slovakofilské (Mazáč Praha 1928)
  • Přehled slovenských dějin 1928

Od r. 1884 prispieval do českých a slovenských časopisov (Komenský, Pedagogické rozhledy, Česká škola, Slovenská škola, Doma a škola)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VAVROUŠEK, Bohumil; NOVÁK, Arne. Literární atlas československý. Diel 2. Praha : Prometheus, 1938. Kapitola Karel Kákal, s. 10.
  2. KYTKA, Josef. Milevsko a jeho kraj: turistika, památky, historie.. Milevsko : Nákladem odboru klubu českých turistů, 1940. S. 209.
  3. Fabian, J.: Posledné dni Uhorska, 1990 (edícia Historické listy)
  4. L. N. Tolstoj v liste B. Bjørnsonovi z 23. októbra 1907: „O pánu Apponyim som nikde a nič nepísal, dokonca som o existencii pána Apponyiho nemal ani tušenia, až kým som nedostal Váš list a novinárske výstrižky na túto tému. Môj článok o jeho činnosti je podvod.“ Citované podľa: Josef B. Michl, Bjørnstjerne Bjørnson, Obzor Bratislava 1970, str.99

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]