Karel Píč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karel Píč
český úradník, básnik a esperantista
Iné menáKarolo Piĉ
Narodenie6. december 1920
Litomyšl, Česko
Úmrtie15. august 1995 (74 rokov)
Národnosťčeská
Hrob Karla Píča v Litomyšli s nápisom „esperantský spisovateľ“

Karel Píč (esperantsky Karolo Piĉ, * 6. december 1920, Litomyšl – 15. august 1995) bol český úradník, básnik a esperantista. Písal básnické zbierky, romány, prozaické a filologické diela. Bol členom Esperantskej akadémie.

Život[upraviť | upraviť kód]

Svoj život opísal v autobiografickom románe Litomiŝla tombejo (Litomyšlský cintorín), ktorý ako väčšinu Píčových diel vydalo nemecké nakladateľstvo Iltis. Vojna a pracovný tábor prerušili jeho štúdia, po vojne sa stal úradníčkom v Poličke. Všetok voľný čas potom venoval esperantu a literatúre. Písal básne, romány, poviedky a eseje, ktoré vzbudzovali nadšenie aj pohoršenie u čitateľov. Nevyhýbal sa erotickým, takmer pornografickým scénam, zavádzal mnoho jazykových novotvarov do esperanta, používal nezvyklé postupy. Jeho autobiografia je napr. napísaná v druhej osobe. V románe Klaĉejo opisuje život v obyčajnom nájomnom dome, plnom ohovárania a pavlačových klebiet, aby ukázal, že esperanto dokáže vyjadriť aj najdrsnejšie rozhovory. Romány musel prepašovať do Nemecka, aby mohli 80. rokoch vyjsť. Nadšení obdivovatelia považujú Karla Píča za najväčšieho esperantského spisovateľa vôbec, iní esperantisti jeho jazyk plný neologizmov rovnako energicky odmietajú. Ešte v roku 1949 zverejnil v časopise Esperantista rozsiahlu stať, kde neologizmy odmietal, videl v nich zbytočnú komplikáciu pre obyčajných používateľov jazyka, ešte len vlastná literárna tvorba ho presvedčila, že beletria novotvary potrebuje.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • básnické zbierky
    • Ekkrioj de Georgino (Výkriky Jiřiny)
    • Fabeloj el Transe (Rozprávky z Onoho sveta)
    • La Davida Harpo (Davidova harfa)
    • Aboco (Abeceda)
    • Angoro (Úzkosť)
    • Obsedo (Posadlosť, 1984, Saarbrücken: Iltis)
  • romány
    • La Litomiŝla Tombejo (Litomyšlský cintorín)
    • Ordeno de verkistoj (Rad spisovateľov - vydané až po jeho smrti v roku 1997)
    • Mistero de Tri Unuoj (Záhada troch jedničiek)
    • La Bermuda triangulo (Bermudský trojuholník)
    • Klaĉejo (Klevetírna)
  • filologické diela
    • La granda Superstiĉo (Veľká povera)
    • La mortsonorilo de Chamblay (Umieračik v Chamblay, 1983, Saarbrücken: Iltis)
  • eseje
    • Kritiko kaj recenzistiko en Esperanto (Kritika a umenie recenzie v esperante)
    • La interna vivo de Esperanto (Vnútorný život esperanta)
    • Esperantaj neologismoj (Esperantské neologizmy, Esperantista 1949, str. 57, 65)
    • La popola karaktero de Esperanto (Ľudový charakter esperanta, Starto 3/1975, ĈEA, Praha)
    • La sciencteknika karaktero de Esperanto (Vedeckotechnický charakter esperanta, Starto 5/1975)
    • La 15-a regulo (Pätnáste pravidlo, Starto 1/1976)
    • La unua parto de la 15-a regulo (Prvá časť pätnácteho pravidla, Starto 2/1976)
    • La greka anatemo (Grécka kliatba, Starto 3/1976)
    • Superstiĉo de internacieco (Povera o medzinárodnosti, Starto 4,5/1976)
    • Pseŭdoelementoj (Pseudoprvky, Starto 1/1977)
    • Lingvaj rimedoj de la esperanta prozo (Jazykové prostriedky esperantskej prózy, AEST 1982, České Budějovice, str. 72-79)
    • Naturalismo kaj skemismo (1978, Saarbrücken: Iltis)
    • Evoluo de Esperanto (Vývoj esperanta, 1985, Antverpy)
    • Frua pledo por la Iltisa skolo (Včasný príhovor iltisskej školy, Saarbrücken, Ilts, 1989)
    • Urbi et orbi: repliko al Giorgio Silfer (Urbi et orbi: odpoveď Gioriu Silferovi, 1990, Saarbrücken: Iltis)
    • Perspektivoj de la Ilustralo (Perspektivy Ilustrovaného sovníka, 1994, Iltis, Saarbrücken)

Zdroje[upraviť | upraviť kód]