Karl Maybach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karl Maybach
nemecký konštruktér
Narodenie6. júl 1879
Kolín nad Rýnom-Deutz, Nemecko
Úmrtie6. február 1960 (80 rokov)
Friedrichshafen, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karl Maybach
Maybach Zeppelin DS 8
LZ 120 s motorom Maybach Mb IVa
Tankový motor Maybach HL 120 pre Panzerkampfwagen IV

Karl Maybach (* 6. júl 1879, Kolín nad Rýnom-Deutz, Nemecko – † 6. február 1960, Friedrichshafen) bol nemecký konštruktér.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Karl bol najstarším synom konštruktéra Wilhelma Maybacha. Získal diplom strojného inžiniera a v rokoch 19041906 pracoval v Stuttgarte (Bad Cannstatt) vo firme Daimler-Motoren-Gesellschaft. Potom sa presťahoval do Paríža, kde pracoval vo vývojovej a konštrukčnej kancelárii.

Od roku 1909 viedol firmu Luftfahrzeug-Motorenbau GmbH, (ktorú založil spoločne s otcom a Zeppelinom) v meste Bietigheim-Bissingen ako technický riaditeľ. Spoločnosť sa v tom čase sústredila na výrobu motorov špeciálne určených pre vzducholode. Aby mohla firma lepšie spolupracovať s hlavným odberateľom, firmou Zeppelin, presídlila v roku 1912 do Friedrichshafenu. Počas prvej svetovej vojny sa Maybach podieľal na vývoji úspešného preplňovaného motora Mb IVa.

Po vojne sa Maybach venoval vývoju naftových motorov a od roku 1921 aj výrobe luxusných automobilov s nízkootáčkovými motormi, hoci to zo začiatku neplánoval; pôvodne chcel len konštruovať motory pre iných výrobcov. Pretože by ale výroba motorov nezaistila firme dostatočné využitie výrobných kapacít, rozhodol sa Maybach vyrábať celé podvozkové skupiny vrátane šesťvalcov. Prototyp označený W1 s radovým šesťvalcom bol postavený na podvozku Daimler. Tým sa Maybach zaradil medzi výrobcov vozidiel najvyššej cenovej kategórie, ktoré mali perfektné technické vlastnosti ako aj luxusnú výbavu. Na prvom autosalóne, ktorý sa konal po vojne v Berlíne predstavil typ W3 so šesťvalcom s objemom 5,8 l, a výkonom 72 kW. Vozidlo malo na svoju dobu mnoho pokrokových prvkov; Maybach napríklad ako prvý nemecký výrobca dodával mechanické brzdy na všetky štyri kolesá.

V továrni vo Friedrichshavene sa stavali len podvozky; karosérie dodávali špecializované firmy. V roku 1927 nasledoval typ W5, so šesťvalcom s objemom sedem litrov a výkonom 120 kW. Motor poskytoval ťažkému vozidlu veľmi dobré jazdné vlastnosti. Týmto motorom osadzovali firmy Faun a Magirus svoje nákladné automobily a autobusy. O rok neskôr firma predstavila model W5 SG s dvojstupňovou rýchlobežnou prevodovkou.

Najdokonalejším vozidlom značky bol automobil s vidlicovým dvanásťvalcovým motorom, ktorý po svojom zavedení v roku 1930 dostal prezývku Zeppelin, zvýrazňujúca spojenie firmy so slávnymi vzducholoďami. Vyrábal sa v dvoch verziách DS 7 (150 koní) a DS 8 (200 koní, číslo udáva objem motora) aj v prevedení kabriolet s karosériou firmy Saoutchik. Vozidlá Zeppelin boli impozatntné aj svojimi rozmermi: dĺžka 5,5 m, šírka 1,85 m, výška 1,85 až 2,05 metra (podľa karosérie). Dosahovali hmotnosť okolo troch ton. Z typu DS 7 bolo vyrobených len 215 kusov a DS 8 len 25. Maybach okrem dvanásťvalcov Zeppelin ponúkal súčasne aj lacnejšie šesťvalce W6 a DSH. Vojna obmedzila a v roku 1941 celkom zastavila výrobu automobilov a tak sú vozidlá Maybach dodnes veľmi cenené zberateľmi; počas dvanástich rokov bolo vyrobených 2 400 vozidiel Maybach.

Maybach konštruoval bezpečné, spoľahlivé a moderné motory aj pre lokomotívy (napríklad dvanásťvalec pre lokomotívy rady „877“, neskôr DB VT 04.0 Fliegender Hamburger) a lode, okrem iných aj pre ponorky. Po prevzatí moci nacistami sa zaoberral aj vývojom pohonných jednotiek pre tanky a vojenskú techniku. Motory Maybach, ako napríklad dvanásťvalcový HL 230 sa montovali do tankov Panther, Tiger I a II, a stíhačov tankov Jagdtiger.

Po druhej svetovej vojne bol Maybach nútený pracovať pre francúzsku armádu na vývoji vznetových motorov pre tanky. Od roku 1950 sa znova zaoberal naftovými strojmi pre civilné účely. V roku 1952 opustil svoju firmu a až do smrti žil v Garmisch-Partenkirchene.

Karl Maybach sa v októbri 1915 oženil s Käthe Lewerenzovou. Mali spolu päť detí. V roku 1923 obdržal od Technische Hochschule v Stuttgarte čestný doktorát a neskôr aj čestné občianstvo mesta Friedrichshafen. V roku 1954, šesť rokov pred svojou smrťou, obdržal vyznamenanie Bundesverdienstkreuz.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harry Niemann: Karl Maybach - Seine Motoren und Automobile. Motorbuch Verlag, Stuttgart 2004, ISBN 3-613-02457-8
  • Harry Niemann: Mythos Maybach. Motorbuch Verlag, Stuttgart 2003, ISBN 3-613-02275-3

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karl Maybach na českej Wikipédii.