Karol Ľudovít Libai

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Ľudovít Libai
slovenský kresliar a maliar
Narodenie13. máj 1814
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie16. január 1888 (73 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Ľudovít Libai

Karol Ľudovít Libai (* 13. máj 1814, Banská Bystrica - † 16. január 1888, Viedeň, Rakúsko)[1] bol slovenský litograf, vedutista, cestovateľ, kresliar a maliar.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

  • otec Samuel Libai (1782 - 1866), banskobystrický zlatník a strieborník
  • matka Frederika rod. Schröppelová (1789 - 1862)
  • brat Gustáv Teofil Libai (1812 - 1853), lekár a ďalší súrodenci

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Salzburg, 1887 (SNG)
Pohľad na Banskú Bystricu z východu, 1883 (SNG)
Cestou do kostola, 1839 (SNG)

Začínal ako zlatník a v rokoch 1829 – 1832 sa učil remeslo u svojho slávneho otca Samuela. Zlatnícky cech ho 23. januára 1832 povýšil do tovarišského stavu. O dva roky neskôr bol už zlatnícky majster, o čom svedčí oficiálny dokument s podpisom a pečaťou Samuela Libaya, ktorý sa dnes nachádza v súkromnej zbierke v Rakúsku. Mladý dvadsaťročný zlatnícky majster odcestoval do Viedne, kde si mal prehlbovať zlatnícke zručnosti. Avšak, bohatý viedenský kultúrny život zlákal Ľudovíta k inému druhu umenia.

Maliar[upraviť | upraviť kód]

Ľudovít sa vo Viedni zapísal v roku 1835 na Akademie der bildenden Künste. Jeho učitelia boli významní maliari, o. i. portrétisti Karl Gsellhofer a Johann Nepomuk Ender, autor religióznych fresiek a dôverný priateľ skladateľa Franza Schuberta, Leopold Kupelweiser a aj krajinkár Joseph Mössmer. V maliarskej tvorbe sa Ľudovít orientoval najmä na krajinky a veduty. V technike maľovania sa od roku 1845 zdokonaľoval u mecéna umenia grófa Augusta Ferdinanda von Breunnera.

Cestovateľ[upraviť | upraviť kód]

Banskobystrický maliar veľa a rád cestoval. Z jeho ciest po Európe sa zachovalo niekoľko albumov litografií. Po prvý raz vystavoval veduty v Pešti (1840), samostatný album vydal v Bad Ischli (1848) a o rok vznikla kolekcia 18 litografií zo Salzburgu a kraja Salzkammergut s krásnymi jazerami. V rokoch 1849 – 1850 precestoval Bavorsko, Toskánsko a južné Taliansko, maľoval veduty pre arcivojvodu Jána Habsbursko-Lotrinského. Výsledkom cesty do Egypta (1855 – 1856) bol druhý album 45 farebných litografií, za ktorý mu v roku 1857 udelili v Berlíne cenu Alexandra von Humbolta – Humbolt Preis. V 50-tych rokoch úspešne vystavoval svoje dielo v Dome umenia vo Viedni.

Na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Prvá litografia Banskej Bystrice pochádza z roku 1852, keď sa Ľudovít vrátil do rodného mesta. Jeho pobyt potvrdzuje aj žiadosť policajného komisariátu z Wildbad-Gasteinu župnému úradu v Banskej Bystrici o vydanie cestovného pasu pre akademického maliara Ľudovíta Libaya. O päť rokov neskôr opäť pricestoval na Slovensko. Kreslil najmä hrady, o. i. Devín, Oravský zámok alebo Zvolenský zámok. Počas ďalšieho pobytu v júli a auguste 1883 kreslil nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Sklených Tepliciach a na Štrbskom Plese. Do mesta po Urpínom sa potom vrátil ešte dvakrát, a to v auguste 1884 a 1886.

Grafické albumy[upraviť | upraviť kód]

Z mnohých grafických albumov spomeňme osem litografií z okolia Blatenského jazera, sériu devätnástich grafických listov z Wildbad-Gasteinu. Vo Viedni vyšla grafická séria šiestich litografií venovaná kúpeľom Sliač. O rok neskôr vznikla séria grafických listov dedikovaná kúpeľom a prírode v Starom Smokovci. Dobová tlač takto zachytila portrét Ľudovíta Libaya: „...bol strednej štíhlej postavy, podlhovastej tváre s blond vlasmi a modrými očami bez zvláštnych znamení. Jeho rodiskom bola Banská Bystrica, kde bol aj policajne príslušný (1860). Býval vo Viedni.“ V 70-tych rokoch pracoval v južnom Tirolsku a Korutánsku. Posledné kresby vznikli v Salzburgu rok pred jeho smrťou.

Dobročinnosť[upraviť | upraviť kód]

Začiatkom mája 1887 spísal Ľudovít Libay vo Viedni desaťstranový testament. Významnú čiastku v ňom venoval evanjelickej elementárnej škole v Banskej Bystrici na podporu chudobných žiakov. Šaty a obuv dostali deti chudobných a siroty vždy na Štedrý večer. Karol Ľudovít Libay zomrel slobodný a bezdetný 16. januára 1888 vo Viedni. Jeho telesné pozostatky sú uložené na Evangelischer Friedhof Matzleinsdorf v rakúskom hlavnom meste. Pohreb bol podľa jeho osobného želania skromný a pozostalí mu splnili aj posledné prianie - po smrti mu prepichli srdce. Ľudovít Libay bol významný a uznávaný umelec nášho mesta. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, stovky kresieb, akvarelov, grafických listov a milovaných vedút.

Svoje kreslené reportáže vydal ako litografické albumy. Jeho umelecký význam spočíva v realisticky videných krajinárskych kresbách. Najvýznamnejšie diela sú umiestnené v SNG, v Galérii hlavného mesta Bratislavy, vo Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, Východoslovenskom múzeu v Košiciach, vo viedenskej Albertine a v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Zomrel slobodný a bezdetný.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Celkový pohľad na Banskú Bystricu (akvarel 1833)
  • Slovenský chlapec (1839)
  • Bašta banskobystrického mestského opevnenia (1852)
  • Pohľad na hrad Devín od Dunaja (kresba ceruzkou)
  • Studenovské vodopády (kolorovaná litografia, okolo roku 1860)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 44 a 46.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Slovenský biografický slovník
  • Umenie 19. storočia na Slovensku
  • GLOCKO, Filip: Karol Ľudovít Libay. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 8., august 2018, s. 12.
  • ZMETÁKOVÁ, Danica: Karol Ľudovít Libay (1814 – 1888). Cesty a návraty na Slovensko. Slovenská národná galéria, Bratislava 1997, ISBN 80.85188-92-9.
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]